Za prírodou sa do Bulharska často necestuje. Škoda. Lebo to, čo táto balkánska krajina ponúka, stojí rozhodne za prepotené tričko a schodené podrážky. Žijem tu takmer rok, a toto sú treky v Bulharsku, ktoré odporúčam pre ich výhľady, rozmanitosť terénu i zážitky z odšľapaných kilometrov. 

Info predtým, než si obujete vibramky

Základné praktické tipy na treky v Bulharsku, ktoré sa môžu hodiť.

Značenie v Bulharsku

Existuje a je na slušnej úrovni, či už na populárnych trasách v pohorí Pirin alebo na menej vychodených cestičkách v pohorí Rodope. Okrem značiek som používala appku maps.me, kde som si len overovala smer túry, keď som nevidela značku dlhšiu dobu. Ak tvojim začiatočným bodom bude Bansko, odkiaľ sa robia výstupy k jazerám a na štíty pohoria Pirin, v informačnom centre v centre je dostať mapu trekov.    

Ubytovanie v horách

V tomto sú Bulhari celkom machri, lebo počet horských chatičiek je veľký, hlavne v pohorí Pirin. Cenovo sa pohybujú od 8 eur za skromnú spoločnú izbu. Mimo hlavnej letnej sezóny sú však mnohé zatvorené, nocľah si treba radšej dohadovať telefonicky.

Kedy na treky v Bulharsku

V letných mesiacoch budeš mať najlepšie počasie, ale i najviac miestnych turistov okolo. Bulhari milujú svoje hory, a cez (predlžené) víkendy, štátne sviatky a počas letných prázdnin sú chodníky v horách ľudské mraveniská. 

Ideál je preto vydať sa na trek buď v júni, kedy je sneh preč, a domáci ešte nemajú dovolenku, prázdniny, alebo začiatkom septembra – predtým, než vo výške 2000 m n.m. čerstvo nasneží. 

Treky v Bulharsku pre nenáročných

Začnem pozvoľna. Túrami, kde to zvládneš aj keď nie si veľký turista.

Sofia – Bojana

Čas: 1 hod – 1′ 15 minút

Náročnosť: ľahká

Nenáročná prechádzka lesným chodníkom. Veľkolepé výhľady nečakaj, trasa ide takmer po celý čas lesom, len na krátkom úseku zahliadneš Sofiu zhora. Cez víkendy to tu praská vo švíkoch. Po ceste tam alebo späť sa zastav v Chráme Bojana z 10. storočia.

Ako na to? 

Električkou #7 na zastávku bul. Gotse Delčev, kde prestúpiš na autobus #64 a odvezieš sa na Boyansko Hanče. Odtiaľ je to asi 10 minút chôdze k začiatočnému bodu túry – ceduli “Vitoša” v kyrilike. Nedaj sa ale zmiacť, nie si na ceste k vrchu Vitoša, ten je ďaleko. Miernejší výstup je po značke doľava, ak si chceš dať viac do tela, strmo sa vyber hneď za tabuľou hore doprava, po vychodenom chodníku okolo ostnatého drôtu vojenskej základne. Chodník je tam len jeden, menej frekventovaný, cesta je krajšia. 

Tip: kúp si celodenný lístok na MHD za 4 lv, budeš prestupovať minimálne 2x, oplatí sa.  

Bansko – lúka Banderiška

Čas: 2 hodiny (Bansko Gondola Ski Lift – Banderiška)

Náročnosť: ľahká

V lete je z toho lunapark, kde sa dá spustiť dole najdlhšou nafukovacou šmýkalkou v Európe (400m), v zime sa tu lyžuje. Ak si to vyšľapeš z Banska až sem, zastav sa pri Bajkuševej borovici. Z miesta okolo stromu je mierna atrakcia, vedie tam drevený chodník. Borovica vysoká 26 m je stárá vyše 1300 rokov. Priprav sa na to, že budeš vo výške 1930 m n.m., preto ak nemáš skúsenosť s vysokohorskou turistikou, kráčaj pozvoľna, aby si telo zvyklo na zmenu nadmorskej výšky.

Bansko – Demjanica

Čas: cca 3 hodín (Bansko Gondola Ski Lift – chata Demjanica)

Náročnosť: ľahká

Pohodová túra, kde prechádzaš lesom, lúkami. Výhľadov sa nedočkáš, keďže budeš väčšinu času v doline a na štíty sa budeš dívať zdola, ale  je to veľmi fajn túra pre nenáročných. Hore v Chate Demjanica sa dá prespať na izbách alebo v drevených chatkách (v lete 2020 však boli chatky vo veľmi úbohom stave). Čo tu však majú vynikajúce je šošovicová polievka a šopák. Plus studnička vo dvore na doplnenie zásob. Prespať sa dá v Bansku, kde je bezpočetné množstvo penziónov.

Ako na to?

Od Gondola Ski Lift s GPS do kopca, prípadne autom, zaparkuješ pod reštauráciou The Crazy Goat, a odtiaľ ďalej peši, čím sa ale ochudobníš o polovicu trasy.

Melnik

Čas: cca 1.5 hodina pomalým tempom tam aj späť

Náročnosť: ľahká 

Do najmenšieho obývaného mesta Bulharska sa síce chodí za vínom, ale ak sa chceš pokochať výhľadmi na pieskovcové skaly, ktoré tu domáci volajú “pyramídy”, tak strmými schodmi za centrom a ďalej po lesnom chodníku sa dá urobiť krátka túra nad samotným mestečkom. 

Odporúčam vystúpať si to poobede, pred západom slnka, inak z fotiek veľa mať nebudeš pre ostré svetlo. Chodník ťa povedie cez kúsok lesa k opustenému chrámu, ďalej po jedinej vychodenej cestičke cez les späť dole do Melnika. Neskutočné výhľady, za ktorými nemusíš ďaleko. 

Ako na to?

Najlepšie je prísť vlastným autom, alebo prenocovať, keďže cestovný poriadok autobusov ti nedovolí aj túrovať, aj ochutnávať miestne víno, aj sa prejsť a pokochať sa typickou architektúrou za jeden deň. Zo Sofie je to autom 2,5 hodiny, z Banska 1,5 hod.

Bavia ťa cesty, na ktorých spoznáš domácich a naučíš sa veci, ktoré nie sú v bedekroch?

Prečítaj si moju najnovšiu multimediálnu knihu U vás zjem všetko.

Stob Pyramídy

Čas: 1 hodina 

Náročnosť: super ľahká

Táto minitúra je jednohubka. Dá sa sem jedine autom, ktoré zaparkuješ v dedinke Stob hneď pri vstupe na územie, kade vedie chodník. Od kasy, kde si vypýtajú symbolických 2 leva (1 euro), je to k pyramídam asi 30 minút voľným tempom prašnou cestou s minimálnym prevýšením, kde sa ani nestihneš zapotiť. 

Hore ťa čakajú podobné “pyramídy” ako v Melniku, len ich máš takmer na dotyk, zatiaľ čo v Melniku ich obdivuješ z lesného chodníka. Najlepšie je prísť presne na západ slnka, lebo to, čo lúče robia s oranžovými skalami, je neuveriteľné. 

Odporúčam dobre sa obuť. Časť chodníka je so zábradlím, no zbytok je celkom nadivoko, kedy sa budeš potrebovať dostať ďalej za výhľadmi na opačnú stranu pyramíd a vyliezť pieskovo šmykľavý krátky úsek. 

Kosovo – okruh po lesoch i dedinách

Čas: 1 – 5 hodín

Náročnosť: ľahká – stredne ťažká

Bulharské Kosovo. Ide o malú dedinku v pohorí Rodope, odkiaľ sa vieš dostať cez lesné chodníky k 100-ročným kamenným kostolíkom, ale aj k bačom na pašu a popritom sa pokocháš panorámou.

Najjednoduchší je asi hodinový výstup z Kosova ku kostolíku Sv. Ivana, alebo 3-hodinový okruh z Kosova cez dedinky Čukata, Kaleno Bardce a Kuzmina.

Pre nárošnejších je tu 5-hodinový trek do obce Narečenski Bani (možnosť prizrieť sa umeniu ovčiarstva), alebo na najvyššie vyhliadkové miesto Kosova – Biela Cerkva. Z dediny je to hore 5 hodín. Pokiaľ je pre teba 5 hodín na salaš ďaleko, v Kosove je jeden maličký, kde ti bačovia radi ukážu, ako pracujú.

Ako na to?

Do Kosova autom, keďže je to bohom zabudnutá dedinka bez autobusového spojenia. Najbližšie veľké mesto: Plovdiv (48,5 km). Ak sa chystáš v Kosove prespať, je tam možnosť ubytovať sa v tradičnom dome, kde výborne varia. Stránka je len v bulharčine, ale majitelia hovoria dobre anglicky a španielsky.

Zaujalo ťa Kosovo? Pozri si toto video:

Zázračné mosty / Čudovite mosty

Čas: 30 – 60 minút

Náročnosť: ľahká

Aj keď nejde o trek, nedá mi nezdieľať toto miesto. Kamenné útvary nad horskou riekou vytvarované eróziou do mostov si zaslúžia svoje meno. Miesto obídeš do hodiny, dá sa po schodoch a prašnom chodníku spustiť až dole k rieke, kde si ešte viac uvedomíš rozmer mostov.

Pri ceste, kde sa dá parkovať, je i malé bistro, kde veľmi dobre varia. Daj si žihľavovú polievku, nesklame. Ani vyprážaný syr kaškaval a domáca limonáda. Nájdeš tu i niekoľko domácich predávať remeselné výrobky z dreva, vlny, ale aj domáci med, džem, orechy.

Ako na to?

Autobusové spojenia sú zrušené, dá sa sem jedine autom, najbližšie mesto je Plovdiv (71,5 km), kde sa dá prespať.

Viac cestovateľskej inšpirácie:

Treky v Bulharsku pre nadšencov adrenalínu 

Praktické upozornenie pre tých, ktorí v horách riskujú za cenu dostať sa na štít aj keby krúpy padali. V Bulharsku neexistuje horská záchranná služba. Helikoptéra bola, už nie je, nová vraj až v roku 2023. Preto do hôr s rozvahou, dobrým poistením a hlavne kvalitnou obuvou. Ja som mala na nohách tieto barefootky a urobili dobrú službu. Zoznam, čo si zbaliť na cestách, si vieš prečítať v tomto článku.

Chat Vichren – štít Vichren 2914 m n.m.

Čas: cca 2.5-3 hodiny jeden smer (Chata Vichren – štít Vichren), aj keď Google maps ukazuje polovicu času

Náročnosť: stredne ťažká – ťažká

Druhý najväčší štít v Bulharsku, ktorý zvládneš za jeden deň. Z Banska sa dá dostať k vychoziemu bodu treku (chata Vichren) mikrobusom, ktorý premáva len v letnej sezóne, vyráža z autobusovej stanice, zastavuje aj pri Bansko Gondola Ski Lift. Jedna cesta je za 8 lv (4 eur). Tým istým mikrobusom sa dostaneš z hôr do Banska, len posledný odchádza o 6 večer. Výborne tu ale funguje stop. Prespať sa dá v Bansku.

Trasa je veľmi dobre značená, po ceste je len jeden malý potôčik, kde sa dá nabrať voda. Budeš ju potrebovať, dobre sa zásob dole pri chate Vichren, sú tam dve studničky. Asi po 40 minútach od chaty Vichren po červeno-bielej značke sa dá pokračovať hore dvoma rôznymi cestami. Na tej kratšej (pokračovať doľava)si dáš poriadne do nôh pri stúpaní, ale je to menej dramatické ako pri druhej ceste (odbočka doprava, smer Kabata), kde prejdeš štítom Kazanite a na poslednom úseku musíš hore po skalách jedine s rúčkovaním hore po reťaziach.

Žiadnu špeciálnu výstroj netreba, ale určite pevnú obuv.

Ako na to?

Autom alebo mikrobusom z Banska (30 min) k chate Vichren, ďalej po značke.

Chata Vichren – hrebeňovka Končeto 2810 m n.m.

Čas: 4 hodiny jeden smer

Náročnosť: veľmi ťažká

Dôležitá info hneď na začiatok. Nechoď sem, ak máš panický strach z výšok. Končeto má síce unikátne výhľady, ale i neudržiavaný chodník, kde budeš mať z jednej strany pod sebou vyše tisícmetrový spád dole do rokliny, a z druhej len niekoľko stoviek metrov dole do doliny. Na chodníku sa pridržiava len kovovým lankom, pričom v niektorých úsekoch ho máš vo výške kolien, inde pri páse. Viem, spoiler, ale píšem to tu preto, lebo ja som tieto info nemala, a vybrala som sa tam ako veľká hrdinka, bez výstroje, lebo ma známi v Bansku ubezpečovali, že to dá každý. Nuž, asi som bola prvá, čo to takmer nedala.

Ako na to?

Rovnako ako na Vichren tým zložitejším chodníkom, kde neskôr cez sedlo, ktoré spája Vichren a Končeto, vyjdeš na hrebeňovku. Prípadne si to skrátiš pod štítom Kazanite a vydáš sa strmou cestou rovno na Končeto. Táto cesta však nie je značená, tak ju radšej ani neodporúčam.

Chata Vichren – jazerá Okoto, Rybno, Muratovo

Čas: 1 – 2 hodiny (Chata Vichren – Okoto – Muratovo)

Náročnosť: ľahká

Ak máš strach z výšok a stačia ti ľahšie túry k jazerám, z chaty Vichren sa dá miernym výstupom k jazeru Okoto, alebo ďalej k jazeru Rybno, či ešte vyššie k jazeru Muratovo. Všetky sú osobité, s rôznou scenériou, mňa najviac očarilo Muratovo. Je tu malá lúka, kde sa dá oddýchnuť a kochať sa štítmi pred, za, vedľa jazera.

Ako na to?

Od chaty Vichren po značkách.

Miesta, ktoré som osobne zatiaľ nenavštívila, no sú v pláne a postupne pribudnú tipy akonáhle to okuknem na vlasnté oči. Inšpirácia pre teba:

Sedem Rilských jazier 

Musala (článok o výstupe na najvyšší štít Baluharska a Rilské jazerá)

Pobiti Kameni

Belogradčik

O autorovi

Ivana Grešlíková žije v zahraničí vyše desať rokov. Od roku 2013 cestuje po svete s priateľom, 10kg batohom a chuťou objavovať seba a iné kultúry. Ak nepíše pre tento blog, tak sedí nad článkom pre NomadIsBeautiful.com, popíja pu-erh alebo si naťahuje svaly pri jóge.

Súvisiace príspevky

Nechaj odkaz

Vaš email nebude verejný

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.