Pamätám si svoju prvú. Viedenská so šľahačkou, kvôli ktorej som si ju objednala. Prvú kávu som si dala  v štrnástich, v prešovskom divadelnom bare. Chuť zapadla v spomienkach, ale pamätám si, že som si pri nej prišla dospelejšia. Zážitok z kvality prišiel až o dekádu neskôr, kedy som prvýkrát ochutnala espresso v meste Lecce na juhu Talianska. 

Neskôr sa k tomu pridala chuť vietnamskej arabiky v Hanoji, z ktorej som dva dni nespala. V Thajsku som sa na to vrhla v štýle “pi a jedz, čo miestni, a v 2013, kedy s výberovou kávou na severe len začínali, som sa dopovala kávovou tekutinou riedenou mliekom a karamalemom v priesvitnom plastovom vrecúšku. Aj so slamkou. Potom prišlo prekvapenie v Kolumbii, kde som mala jednu z najhorších káv, na Ukrajine zas jednu z najlepších (pozri vlog zo Ľvova). 

Káva sa stala nepravidelným rituálom, ktorý ma zoznamuje s mestom. Rovnako ako čaj. Človek pri nich spomalí, zapne pozorovací mód. Káva zbližuje. A dáva pocit, že miestnych poznáte o niečo lepšie,  ak vám k nej pridajú aj jej príbeh. Alebo ten svoj, či požiadajú o váš. 

Tu sú odporúčania a osobné spomienky na kávičkovské posedenia cestovateľov, novinárov a milovníkov nápoja, pri ktorom sa dobre počúva.  

ETIÓPIA: silná, s popcornom

Text: Magdaléna Rojo, foto: Nel Rojo

Podľa legendy kávovník objavil pastier kôz Kaldi v regióne Kaffa. Všimol si, že jeho zvieratá nespia celú noc po tom, čo zožerú bobule z istého kríka. Pochválil sa s tým mníchovi z kláštora. Ten zaexperimentoval, pripravil z bobúľ nápoj a zistil, že ak ho vypije, vydrží modliť sa celý večer. Netrvalo dlho, kým sa táto novinka dostala z kláštora na Arabský polostrov a ďalej do sveta.

Pitie kávy má v krajine pôvodu kávových zŕn vlastný rituál a pravidlá. Kávový obrad buna tetu (buna je káva) praktikujú výlučne ženy. Potrebujú na to keramickú piecku, panvicu, na ktorej sa pražia zelené zrná a džíbenu — čiernu hlinenú nádobu s úzkym hrdlom. Do nej nasypú ručne rozdrvené pražené zrná, zalejú ich vodou, zmes privedú k varu a nechajú variť desať minút. Po odstavení sa počká, až zrná úplne klesnú na dno.

Čo robí Etiópčanka počas čakania? Pripraví popcorn. Je jedno, či si kávu objednáte v stánku na ulici alebo kamennej kaviarni — popcorn je povinnou súčasťou podávania kávy. Následne žena pripraví šálky — umyje ich horúcou vodou, do keramickej nádoby naberie uhlíky z piecky a premieša ich s voňavými bylinkami, ktoré majú očistiť priestor. Káva sa servíruje tak, že sa na hrdlo džbánu nasadí filter, ktorý zachytí zrnká.

V Etiópii sa traduje, že behom troch kôl kávového rituálu sa premení ľudský duch. Posledná šálka nás údajne zaväzuje sa vrátiť do domu, kde sme ju vypili.

Ako tu pijú kávu: silnú, s cukrom

Kde sa pestuje: hlavne južne od hlavného mesta Addis Abeba

TIP: Garden of Coffee, Addis Abeba. Ide o sieť kaviarní, ktorá ponúka aj kávový rituál. Zrná odkupujú od malých pestovateliek.

MAGDALÉNA ROJO

Novinárka na voľnej nohe. Okrem slovenských a českých médií spolupracuje s Fair Planet, Deutsche Welle, The New Humanitarian, Mongabay, Thomson Reuters Foundation a ďalšie.

Venuje sa hlavne otázkam ľudských práv, príbehom a problémom pôvodných obyvateľov v rôznych kútoch sveta. S manželom Noelom Rojo aktuálne púšťajú do sveta knihu Ženy, ktoré zostali — príbehy žien a ich detí po tom, čo odišli ich muži, otcovia, bratia.

Žije v Mexiku. V lete sa môžete tešiť na Magdinu prezentáciu knihy na Slovensku. Info o miestach, dátumoch a backround žurnalistiky nájdete na jej Instagrame.

TURECKO: s penou

Text: Viera Demková, foto: Unsplash, Pixabay

Keď sa povie Turecko, nie je to len vôňa korenín, čaju, či sladkej chalvy. Je to aj dlhá
história a tradícia kávovej kultúry. Turecká káva, alebo Türk kahvesi (TURK ‘KAH’-vay-see))
sa do Turecka dostala v 16. storočí z Jemenu. Ozdemir Pasha, osmanský guvernér sídliaci v
Jemene, ju do Turecka priniesol a predstavil sultánovi Suleimanovi I. Následne si okamžite
našla svoje nezastupiteľné miesto na sultánovom dvore.

Personál, ktorí kávu pripravoval sa nazýval „Kahveci Usta“. Boli to akísi dnešní baristi, ktorí kávu najprv najemno pomleli v mažiaroch a potom ju uvaril v špeciálnej nádobe zvanej ibrik (džezva). Káva sa tu však
netešila obľube stále. O storočie neskôr sultán Murad IV postavil kávu mimo zákon. Bol presvedčený, že ľudí povzbudzuje k neslušnému správaniu, no predovšetkým preto, že kaviarne slúžili ako miesta stretnutí na diskusiu o politike a o spôsoboch, ako zvrhnúť samotného sultána. Trest za pitie kávy bol vysoký – od bitky až po utopenie alebo odseknutie hlavy.

Významnú úlohu zohrávala turecká káva aj pri zásnubách. V minulosti žena nesmela zasahovať do rozhodnutia rodiny. Jej úlohou bola príprava a servírovanie kávy rodine a možnému budúcemu manželovi. Miestne tradície hovoria, že žena bola schopná prostredníctvom kávy vyjadriť svoj názor. Ak pripravila sladkú kávu, tak súhlasila. Ak káva nebola sladká, tak vyjadrovala jej ľahostajný prístup, a keď bola mierne slaná, vtedy to znamenalo, že s návrhom na sobáš nesúhlasí.

Káva sa prvýkrát dostala do Európy v r. 1600 práve vďaka tureckým obchodníkom. Prvým výmenným miestom boli vtedy Benátky, v tom čase centrálny trh Európy. Po niekoľkých rokoch prišlo na rad Anglicko a potom sa postupne káva rozšírila po celom kontinente.

Turecká káva, na rozdiel od všeobecného presvedčenia, nie je „tradične“ sladká káva. Cukor sa stal masovým fenoménom v tureckej kultúre až v roku 1776 s rozšírením tureckého medu, ktoré sú dnes uznávané po celom svete. Kaviarne rýchlo začali ponúkať turecký med spolu s kávou, aby kompenzovali horkosť čiernej. Odvtedy sa tieto dve odvetvia úzko rozvinuli a turecký med podávaný s tureckou kávou sa stal tradíciou. Turci kávu sladia už počas lúhovania. Neskôr je hotový nápoj podávaný v malých porcelánových šálkach „kahve finjani“.

V súčasných kaviarňach sa vy rozhodnete vopred, či chcete „sade kahve“ (nesladenú), „orta
şekerli“ (s trochou cukru) alebo „tatli“ (sladenú). V Turecku si totižto v tradičných kaviarňach
nápoj nesladíte, ale vždy poviete vaše preferencie a barista sa o všetko postará.

Pripraviť si tureckú kávu doma, nie je zložité. Okrem dostatočnej trpezlivosti budete potrebovať aj čerstvo praženú a na jemno namletú kávu.. Ak je správne namletá, mala by mať podobnú štruktúru ako hladká múka. Do 1/3 džezvy (ibriku) nalejeme vodu izbovej teploty. Do vody pridáme kávu a kto ma rád
sladkú, tak aj cukor, či korenie (nikdy nepridávame cukor po uvarení , hotová káva by sa už
nemala miešať). Keď pena dosiahne okraj, džezvu odstavíme a počkáme, až pena spadne.
Tento postup ešte dvakrát zopakujeme.

Necháme usadiť kávovú usadeninu a až potom si kávu prelejeme do pripravenej šálky. Turecká káva nesmie prejsť varom! Keď pena vystúpi k okraju, dosahuje káva teplotu 97 °C. Ak vám pena vzkypí von, utečie vám tá najchutnejšia časť. Turecká káva bez krémovej peny, nie je pravá turecká káva.

VIERKA DEMKOVÁ

Vierkinou srdcovkou je objavovanie nových zaujímavých miest kedykoľvek a kdekoľvek. Či už peši, alebo na bicykli.

Okrem cestovania, rada maľuje pod vlastnou značkou Vizual.ne, vychutnáva si acídnu kávu, či navštevuje rôzne galérie.

Tipy na túlačky a bajkovačky nájdete na jej blogu Kuknisvet.com a Instagrame.

MEXIKO: organická, čo vyhráva nad klimatickou krízou

Text: Magdaléna Rojo, foto:Noel Rojo

V Oaxace, ktorá patrí medzi štáty s najvyššou kávovou produkciou v Mexiku, by ste kávové monokultúry hľadali len ťažko. Veľká časť zrniečok sa tu pestuje v agrolesníckych systémoch, vďaka ktorým káva prežíva dopady klimatickej krízy.

Keď v roku 2015 napadla zákerná huba zvaná kávová hrdza kávovníky v oblasti Severných hôr, kde žije aj pôvodné etnikum Mixe, mnoho ľudí odišlo. Tí, čo zostali, savšak rozhodli vysadiť nové rastlinky – hoci to znamenalo čakať na novú úrodu aj 3-6 rokov – a pokračovať v pestovaní nasledovaním praktík pôvodných obyvateľov, a teda diverzifikáciou. Káva tu rastie spolu so stromami, ktoré jej poskytujú tieň i pevnú pôdu. Popod kríky sa plazia rastliny, ktoré kávu vyživujú. Miestni tu pestujú rôzne odrody a sledujú, ktoré z nich sú voči hrdzi odolnejšie,lebo, ako hovoria, hrdza tu už bude nastálo, treba sa s ňou naučiť žiť.

V Oaxace sa pestuje najmä arabika a často je organická. Mexiko vôbec vyváža najviac organickej kávy vo svete. Pestovanie miestnej kávy organicky a v lesoch je nielen prospešné pre prírodu, ale je aj súčasťou miestnej kultúrnej tradície. Hoci, dnes stojí
veľa peňazí, keďže káva potrebuje v zápase proti dopadom klimatickej zmeny oveľa náročnejšiu starostlivosť.

V Oaxace vám miestni radi naservírujú najmä tzv. kávu z hrnca – café de olla – slabú kávu, väčšinou osladenú a dochutenú škoricou, uvarenú jednoducho v hrnci, ako napovedá názov. V hlavnom meste štátu však nájdete aj veľa kaviarní s vlastnými
pražiarňami a specialty coffee práve od miestnych farmárov.

Ako tu pijú kávu: slabú, s cukrom a škoricou
Kde sa pestuje: naprieč štátom Oaxaca. Okrem toho v Mexiku aj vo Veracruz, Pueble, v Chiapase
TIP: V hlavnom meste Oaxaca kaviarne a pražiarne zároveň Cafébre a Sagrado Filemon.

INDONÉZIA: čerstvá, sladká

Text a foto: Magdaléna Rojo

Indonézia má tisíce ostrovov a na mnohých z nich sa pestuje káva, rôznymi spôsobmi a rôzne odrody. Napríklad Lukáš Ondrišák z Chute Indonézie, ktorý žije v Indonézii, a pracuje tam s miestnymi farmármi, aby predával do sveta a aj na Slovensko to najlepšie, čo Indonézia ponúka, pripravil zmes arabiky zo Sumatry a robusty z Lomboku. Organické, ako inak.

Okrem toho, že krajina patrí medzi najväčších vývozcov kávy, nápoj tu patrí ku každodennému životu. Miestni servírujú kávu pri návštevách automaticky. Na Florese, napríklad, pokojne aj čerstvo upraženú pred vašimi očami.

Tu pestujú farmári najmä robustu, menej kvalitnú kávu, ktorá im menej vynáša. Predávajú ju často cez sprostredkovateľov. Tú, čo im doma zostane, radi počas vašej návštevy upražia na obrovskej panvici nad ohňom v otvornej kuchyni, až kým sú zrniečka úplne čierne. Potom ich rozdrvia spoločnou pomocou vo vysokom drevenom mažiari a šupnú do vody, aby sa poriadne povarili. Takáto silná káva sa servíruje sladká. Poriadne. Vraj čím viac cukru, tým radšej sú miestni, že ste prišli. No a podajú vám k nej napríklad aj varené sladké zemiaky.

Ako tu pijú kávu: silnú, s cukrom a škoricou
Kde sa pestuje: Flores, Sumatra, Jáva, Lombok, Sulawesi

Tip: Na Sulawesi v horskom mestečku Rantepao mávali v mnohých domoch pražiace stroje, poháňané napríklad aj krútením kolies na bicykli. S miestnymi sa dalo dohodnúť, aby vám proces ukázali.

Prečítajte si aj Magdinho sprievodcu Indonéziou pomaly. Okrem tipov na neokukané miesta tam nájdete aj reportáže, rozhovory, zápisy z denníka novinárky.

BRAZÍLIA: espresso s citrusmi

Text a foto: Zdenko Somorovský 

Holandská kolónia Surinam bola v roku 1718 vôbec prvá krajina Južnej Ameriky, kde sa káva začala pestovať. Odtiaľ sa dostala do susediacej Francúzskej Guyany. A práve odtiaľ ich získala Brazília. Najskôr ju začali pestovať na severe, v regiónoch Amazónie a Maranhão spolu s cukrovou trstinou a tabakom, postupne však putovala na juh a okolo roku 1770 sa usídlila v kopcovitej oblasti Tijuca v Rio de Janeiro.

Dopyt rástol, a tak sa mata atlantica – atlantický prales, vysekával hlbšie a hlbšie a neustále ustupoval snahe nájsť čo najúrodnejšiu pôdu. Nakoniec si káva podmanila celú provinciu São Paolo. Práve tu hlboko vo vnútrozemí bohatá červená pôda dosahovala až 4-krát vyššiu produkciu ako v Riu. Neskôr sa rozšírila aj do provincie Minas Gerais, ktoré je veľké ako celé Francúzsko.

Dnes sú práve tieto dve oblasti najúrodnejšími v celej krajine. Pestovanie kávy tu zohralo významnú úlohu a posledných 150 rokov je Brazília najväčším producentom kávy na svete (v súčasnosti ročne vyprodukuje 2,7 milióna ton). Kávu tu pijú dosť presladenú, môže za to dlhé obdobie pestovania cukrovej trstiny. Po roku strávenom v Brazílii som zistil, že všetko tu je snáď trikrát sladšie ako u nás.

Čo sa týka pitia kávy, tak najviac ma zaujala široká ponuka jej servírovania – podávali ju aj s nastrúhanou pomarančovou alebo limetkovou šupkou s trstinovým cukrom na okraji. Nič také som predtým nepil, takže som to vyskúšal. Je to zaujímavá chuť, ale na môj vkus príliš sladké. Radšej si tu dávam klasické espresso, ktoré sa dá vypiť v početných kaviarňach, ktoré sa nachádzajú na každom rohu. Brazílčania svoju kávu milujú.

ZDENKO SOMOROVSKÝ

Fotograf a reportér časopisu GEO, Traveller, Země Sveta, Kokteil, a ďalších. Ako sprievodca pôsobí v Južnej Amerike, Strednej Ázii a bývalých portugalských kolóniách. Spolupracuje s rádiom RTVS. Vyštudoval archeológiu na Trnavskej univezite. Publikuje na SlovakTraveler.sk. Vydal knihu Úžasná Brazília, pretkanú histótriou, osobnými príbehmi a fotografiami.

VIETNAM: vajíčkový experiment

Text a foto: Tomáš Kubuš

Vietnamský Hanoj sa nemusí na prvé počutie javiť ako dokonalá kávová destinácia, ale opak je pravdou. Káva je vo Vietname modla a Hanoj je jeho kávovou mekkou. Odmyslime si nateraz všetky zaujímavé kaviarničky s prémiovou kávou a ochutnajte kávu známu pod lokálnym názvom „Ca Phe Trung“. Ide o známu Egg Coffee, teda vajíčková káva. Áno v preklade to nemusí znieť nijako lákavo, ale stačí prvý dúšok a viete, že ste natrafili na svoju obľúbenú vietnamskú pochúťku.

Špecialitou je našľahaný žĺtok, ktorý dodá káve príjemnú jemnosť a keď sa premieša s čokoládovou povahou vietnamskej kávy, naozaj nie je o čom. Ak chcete ochutnať Egg Coffee na mieste, kde mala vzniknúť, vyberte sa do kaviarničky Cafe Giang. Medzi naše obľúbené podniky však patrí Cafe Dinh na severnom okraji jazera Hoan Kiem. Vyjdete ošarpanými schodmi na druhé poschodie a dostanete sa do kaviarničky, ktorá možno niekoho odradí výzorom, ale má svoju dušu. Sedíte na malých stoličkách, ošarpané steny dotvárajú atmosféru a máte zimomriavky. Naposledy sme si posedeli aj v kaviarničke Vie Coffee na ulici 59 Luong Ngoc Quye a boli sme nadšení!

TOMÁŠ KUBUŠ

Po svete cestuje viac než 14 rokov. Sprevádza, píše, ochutnáva, a so svojou manželkou Petrou posúvajú svoje zážitky na web StreetfoodHunters.com.

Miluje Orient, Strednú Áziu, má slabosť pre Indiu. Vo svete ho nájdete hlavne v lokálnych podnikoch s dobrým jedlom a čajovniach.

O svojich cestách legendárnou Hodvábnou cestou vydal knihu Tisíc a jeden čaj. Jeho aktuálne gastro zážitky a túlanie histórickými miestami môžete sledovať na Instagrame a Facebooku.

KOLUMBIA: marketingový úspech

Text a foto: Katarína Lišková 

Ak sa povie káva na americkom kontinente, pravdepodobne sa Vám vybavia dve „mocnosti“: Brazília a Kolumbia. Obe partia aj medzi najväčších svetových producentov. Brazília ako jednoznačne prvá a Kolumbiu nájdete vždy v prvej päťke. Možno Vám hovorí niečo Juan Valdéz, marketingový ťah kolumbijskej federácie pestovateľov kávy, ktorý vzišiel z nápadu reprezentovať kolumbijskú kávu vo svete po druhej svetovej vojne.

Predstavuje typického pestovateľa kávy so sombrerom, s koňom, a tradičným kusom látky okolo pliec, ktorá slúžila na utieranie potu pri práci. Samozrejme, hory v pozadí nesmú chýbať. Toto všetko sa zmestilo do loga, ktoré dnes združuje vyše pol milióna rodinných fariem zastúpených v národnej federácii. Niečo ako kolumbijský Jánošík s Tatrami v pozadí. A presne tie hory v symbolike sú extrémne dôležité.

O kolumbijskej káve sa hovorí, že práve vďaka rôznorodému horskému terénu a komplexnosti odrody arabica má hodvábne lahodnú chuť. To že sa pestuje v rôznych nadmorských výškach, s variabilným podnebím a kvalitou pôdy umožňuje nielen zber počas celého roka, ale zber sa koná aj ručne kvôli členitosti prostredia, v akom rastie.

Vďaka výdatným a kvalitným vodným zdrojom sa kávové zrná spracovávajú tzv. mokrým procesom, čo prispieva k jej jemnosti, v ktorej vyniká vyvážená acidita, bohaté telo a široké spektrum chutí, ktoré lavírujú od jemných karamelovo-čokoládových tónov až po výraznejšie jablkovo-hroznové dochute.

Kde sa pestuje: kolumbijská káva sa pestuje v mnohých regiónoch, avšak najznámejší alebo s najväčšou produkciou je tzv. kávový trojuholník, ktorý sa rozprestiera v 3 provinciách: Caldas, Quindio, Risalda – dalo by sa povedať, že v hornatom strede krajiny.

Tip: Juan Valdez kaviarne možno nezodpovedajú predstave malej útulnej kaviarničky, majú však najviac pobočiek. Po celom svete je ich vyše 300. Sú jedinou sieťou, ktorá je štátom autorizovaná na predaj pravej kolumbijskej kávy a združujú obrovské zoskupenie drobných farmárov pod logom fair trade. Toto všetko prispieva k tomu, že tu môžete nájsť naozaj široký výber štandartne vysoko kvalitných káv od rôznych výrobcov. Máte tak pred sebou veľa možností ako na jednom mieste ochutnať naozaj komplexnosť chutí, čim je kolumbijská káva tak výnimočná.  

KATARÍNA LIŠKOVÁ

Dokumentárna fotografka, kurátorka, cestovateľka a sprievodkyňa.

Spracovala fotosériu Futbal ako náboženstvo, absolvovala výnimočnú archeologickú expedíciu za vykopávkami mayských miest.

Vydala ručne viazanú knihu vyše sto fotopríbehov s názvom Vidieť a počuť 4x. Objednáte u Katky na Instagrame. Jej fotoreportáže nájdete na webe KatarinaLiskova.com

KUBA: kvalitná, aj v pančuške

Text a foto: Katarína Lišková

Pitie kávy na Kube má hneď dve roviny. Ak zavítate do hotelov, rôznych zastávok pre turistov, alebo dokonca aj na relatívne bežných motorestoch.. môžete sa tešiť na kvalitné kávostroje, ktorých výsledok v podobe malého „café espresso“ Vás pravdepodobne príjemne prekvapí. Na Kube sa káva pestuje od 18. storočia.

Absolútne prvenstvo sa síce pripisuje José Gelabartovi, ktorý si priniesol kávové zrná z Dominkáskej republiky, ale za rozmach pestovania kávy vďačíme francúzskym plantážnikom, ktorí na konci 18. storočia utekali z Haiti pred povstaním svojich otrokov a usadili sa na východe Kuby. Sem si so sebou priniesli aj metódy pestovania kávy a výrazne zdokonalili miestne postupy. Tak sa stalo, že dokonca UNESCO zahrnulo v roku 2000 do svojho zoznamu archeologické pozostatky týchto kávových haciend a plantáží.

Druhá rovina pitia kávy je tzv. „cafe cubano“, ktoré obyčajne popíjajú domáci v malých šáločkách. Ráno sa buď cez tzv. koťogo zaleje pomletá káva, alebo sa cez niekoľko vrstvenú starú punčošku prefiltruje, naleje do termosky, riadne osladí a podáva sa v malých „výčapných“ okienkach počas celého dňa. Kubánci kávu milujú a hlavne má akýsi socializačný charakter. Zastaviť sa na chvíľu, porozprávať sa so susedmi, okoloidúcimi, alebo len tak s predajcom. Tento charakter takmer až kávového rituálu má v kubánskej spoločnosti veľmi silné postavenie.

V neposlednom rade, nám v posledných rokoch vzniká na Kube nová rovina pitia kávy: hlavne vo veľkých mestách pribúdajú aj rôzne štýlové kaviarničky hipsterského typu. Zatiaľ ich je pomenej, ale vysielajú jasný odkaz, že na Kube má káva nielen svoju silnú minulosť, ale patrí jej aj budúcnosť.

Kde sa pestuje: hlavne vo východnej časti ostrova

Tip: Cafe El Escorial, môže pôsobiť ako trochu turistický podnik na jednom z hlavných námestí, ale má svoju vlastnú pražiareň kávy s relatívne stabilnou a kvalitnou ponukou. Bonusom môžu byť dekorácie jednej z najznámejších kubánskych umelkýň Yami Martínez, ktorá svoje diela s kávovou tematikou povzniesla na piedestál kubánskeho umenia hodného vystavovania po celom svete. 

PORTUGALSKO: s raňajkami

Text a foto: Samuel Chlpek

Portugalsko je krajina plná slnka, dobrého vína a cestovateľských zážitkov, no káva v tejto krajine hrá dôležitú úlohu. V každom väčšom či menšom meste nájdete malé kaviarničky, v ktorých dominuje espresso stroj. Portugalci zvyknú vysedávať pri šálke horkého espressa a v partiách preberajú aktuálny pohľad na svet.

Hoci Portugalsku dominuje zmesová káva (zmes arabiky a robusty v pomere 80:20) a v uličkách hlavného mesta ste obklopení prevažne komerčnými značkami ako Delta, Nicola, Buondi či Sical, posledné roky neobišli kávové trendy ani toto hlavné mesto.

Začiatkom roka 2022 bolo v Lisabone okolo 35 kaviarní ponúkajúcich výberovú kávu (specialty coffee), z ktorých určite dominujú tie s viacerými prevádzkami ako napríklad Copenhagen Coffee Lab, ponúkajúci nielen dobrú kávu (espresso, filtrovanú či kávové nápoje) ale aj pekárenské výrobky z vlastnej produkcie. Ako podľa samotného typu kávy, ktorý sa tu podáva (svetlo pražené zrno), aj podľa názvu môžeme súdiť, kde si táto novodobá kaviarenská sieť našla inšpiráciu. Druhou veľmi rozšírenou kaviarňou je Fábrica Coffee Roasters, ktorá je známa hlavne tým, že kávu nielen profesionálne pripravujú, ale sami si ju aj pražia. Ich prevádzku sú malé, útulné, s dominujúcimi prírodnými prvkami, v ktorých si vychutnáte kávu, čerstvé pečivo či ľahké raňajky, no v niektorých prevádzkach môžete vidieť aj proces praženia kávy.

Veľmi populárne je aj ich kaviarenské autíčko, ktoré často stojí v lisabonskej štvrti Belém. Pre mňa asi najkrajšou však zostáva kaviareň Hello, Kristof na Rua do Poço dos Negros, ktorá spája malý obchodík s knihami a časopismi svetovej kvality a vynikajúce kaviarenské služby s kávami prevažne zo zahraničnej produkcie pražiarní (ako napríklad La Cabra). Je to ideálne miesto na oddych a vypnutie, preto sa tu určite zastavte.

SAMUEL CHLPEK

Vyskúšal si to aj ako barista, aj ako lokálny riaditeľ kávovo-lifestylového časopisu Standart. Dnes sa vďaka štúdiu Podnikanie v cestovnom ruchu a službách a Manažment cestovného ruchu venuje prepojeniu gastra a marketingu.

Samuelove postrehy o turizme na Slovensku a káve vo svete nájdeš na jeho blogu a Instagrame.

BARCELONA: kávový punk

Text a foto: Samuel Chlpek

Ak by ste sa postavili v Barcelone na známu ulicu La Rambla a rozhodli sa ísť na kávu, prvú kaviareň by ste našli aj do 5 krokov. Ak však chcete so šálkou kávy prežiť aj chuťový príbeh, rozhodne sa oplatí navštíviť niektorú zo specialty kaviarní. No a tých v Barcelone hneď niekoľko. Asi najznámejšou je Satan’s Coffee. Marcos Bartolomé a jeho parťák, s ktorými som sa mal tú česť osobne stretnúť vytvorili koncept akého si punku, ktorý sa ujal hneď v niekoľkých častiach mesta. Prvá prevádzka – Satan’s Casa Bonay je súčasťou hotela Casa Bonay blízko Plaça de Tetuan.

Veľké stoly tu umožňujú pracovať dlhé hodiny, no zážitkom je aj prekrásna vstupná hala hotela, do ktorej sa dostsnete pár krokov cez kaviareň. Druhá prevádzka je v historickom centre Barri Gotic a zo začiatku bola len okienkom (po ktorom sa aj prevádzka volá Satan’s Coffee Corner), no dnes je plnohodnotou prevádzkou so sedením vo vnútri.

Vyskúšať sa oplatí aj občerstvenie či fermentované limonády, na ktorých receptúr dohliada Marcosov spoločník. Tretia prevádzka, ktorú táto dvojica vlastní sa volá Natas. Že by iný názov? Len si ho prečítajte odzadu, ide o och najnovší prírastok, ktorý sa zameriava na remeselnú zmrzlinu, no pripravia vám tu aj kávu. Osobne odporúčam vyskúšať Affogato – kopček vanilkovej zmrzliny preliaty čerstvým espressom… 

Tipy: Ak by ste si chceli odniesť balík čerstvo praženej kávy, odporúčam NOMAD Coffee – Lab & Shop. Pripravujú kávu z niekoľkých krajín pôvodu ako na espresso tak aj ako filtrovanú. Navyše tu kávu prirpavujú cez Modbar – špeciálny espresso stroj, kde vy vidíte len chrómové “výčapy” trčiace z barovej dosky a telo kávovaru vôbec nevidieť.

Posledným tipom je Syra Coffee s množstvom prevádzok (Grácia, Passeig Sant Joan, Poble Sec, Diputació, Universitat,…) je sieť, ktorá si kladie za dôraz demokratizovať kávu od farmy až po zákazníka. Chápu potrebu kofeínu pre ľudí, ale snažia sa ho podávať chuťovo čo najlepšie. Navyše sa prevádzky spájajú s peknými architektonickými miestami. Kúpite tu aj balík a prevádzok je naozaj tak veľa, že určite na jednu natrafíte aj so zatvorenými očami. Barcelona je však oveľa plnšia dobrými kaviarňami, to by sme vsak mohli o nich napísať jednu knihu.

P.S.: ak máte radi kávovú kultúru a peknú grafiku, v dibrých kaviarňach nájdetr aj španielský kávový magazín SOLO, ktorý odporúcam.

POBALTIE: náhodné stretnutia

Text a foto: Lukáš Onderčanin

Tak ako v strednej Európe, aj na Pobaltí sa mení postupne kávová kultúra a vidieť to aj na tom, koľko štýlových a kvalitných kaviarní a pražiarní tu vyrastá. Pomáha tomu aj rozvoj turizmu – napríklad lacné letenky a náhodné stretnutia s ostatnými turistami v kaviarničkách, ktoré si ešte pred cestou vytipovali ako hodné návštevy. Navyše len na druhej strane Baltského mora sú štáty s najväčšou spotrebou kávy na svete.

Kvalitné kaviarne a pražiarne sa medzi sebou navyše poznajú. V maličkej kaviarni New York Café v centre litovského Kaunasu mi hneď pred cestou do Rigy odporučili Kalve Espresso Room – so strohým a moderným interiérom, no kvalitným a aj pomerne ovocným espressom. O popularite čerstvo praženej kávy v lotyšskej Rige svedčí aj plná kaviareň Rocket Bean Roastery, kde môžete pokojne pracovať pri filtrovanej káve a za sklom sa pozerať na to, ako sa kávové zrná pražia a balia.

Späť v litovskom Vilniuse zase nájdete množstvo menších kaviarní, kde sa v slnečnom počasí dá oddýchnuť na terase pri espresso tonicu alebo len tak si so sebou vziať flat white. Po ceste z historickej veže nad centrom sa zastavte v kaviarni StrangeLove, čerstvo praženú kávu vám predajú v zmodernizovanej tržnici v pražiarni Depeche Coffee a ak by ste sa náhodou rozhodli pozrieť si bývalú väznicu Lukiškės, môžete to rovno zapiť cold brew v neďalekom Kavos Reikalai. 

LUKÁŠ ONDERČANIN

Redaktor zahraničného oddelenia denníka SME: Venuje sa hlavne strednej Európe a Ukrajine. Cestuje, chodí po horách, a popritom degustuje kávu.

Držiteľ Novinárskej ceny za reportáž o slobode médií v Maďarsku. Autor Utópie v Leninovej záhrade — knihe o Čechoslovákoch v kirgizskom družstve Interhelpo, co-host podcastu Všesvet. Lukášove updaty o politike, káve cestovaní nájdeš na jeho Instagrame.

A na záver tipy odo mňa. 

TALIANSKO: cuccuma — iná káva

Ak poviete v Taliansku “un café”, každý barista a pani v bistre na stanici pochopí, že si prajete espresso. O tom, že cappuccino Taliani naozaj nepijú po večeri, písať nebudem. Chcem vám ale dať tip na špeciálnu kávu Neapolu, tzv. cuccuma, ktorá sa pripravuje podľa tradičnej metódy v Neapole. Viac o tom, ako na to,si viete pozrieť v mojom vlogu Čo ochutnať v Neapole 2.

Ak sa chystáte do Apúlie, tak tento článok sa vám zíde.

BULHARSKO: 

Už vidím to prekvapenie vo vašich očiach. Bulharsko a káva? Bulhari si radi a často dajú sladké silné americano a mocaccino z automatu. Tie tu nájdete aj pred bránou súkromných domov. Ja som tu kávu začala vyhľadávať až vtedy, keď som sa začala znova pracovať z kaviarní. Hľadala som dobré Wifi, ale aj kvalitnú výberovku, ideálne bez kofeínu. Jednu z naj som našla v Sofii v kaviarni Barista Coffee and More, Chucky’s Coffee House. Vo Velikom Tarnove, kde aktuálne žijem, som stálou zákazníčkou Samurai coffee, kde si chlapci okrem predaja skvelej výberovky plánujú aj pražiť vlastnú. No a totál naj pohladenie kaviarenskej a čajovej duše (výborný biely čaj a rooibos) som objavila v Jasmine Specialty Coffee Roastery vo Varne. 

Čo ma na Bulharsku ale fascnuje viac než výberovka sú náhodné kaviarne pri cestách, kde si dedinčania, čo nechcú žiť v mestách, obnovia starý dom, naučia sa robiť kávu, dajú do toho čerstvé kozie mlieko priamo z farmy za domom, a je to. Jedna taká je v dedine Stefanovo, asi hodinu autom od Velikého Tarnova.

Okrem kávy sú v Bulharsku parádne treky, mesto s najdlhšou pešou zónou v Európe, no a výborná kuchyňa. Nejaké výbery z mojich ciest nájdete na YouTube, a príbehy z ciest po svete v mojej cestopisnej knihe U vás zjem všetko. 

ŠVÉDSKO: Fika je základ

“Let’s go fika now,” zahlási Lotta.  

Sme v prírodnom parku regiónu Dalarna. Lotta vyťahuje zápalky, do pár minút sa v lesnom altánku rozhorí oheň, na ktorom sa varí v medenej konvici voda na čaj a kávu. Z ruksaku ďalej loví čajové vrecúška, drevené lyžičky, a škoricové slimáky zabalené v károvanej bavlnenej utierke. 

Fika je vo Švédsku základ. Fika spája, fika upokojuje, fika vám dovolí nadýchnuť sa uprostred hektického dňa. Fika môžete doma, v práci, ale aj v lese, na lúke. 

Fika je sloveso i podtstatné meno. Je to koncept kávovej (či čajovej) pauzy, kde si dáte niečo malé na zahryznutie. Je jedno čo, len nech je to čerstvé, ideálne domáce, a pekne naservírované. K tomu sviečka (áno, aj v kancli) a hlavne spoločnosť. Kolegovia, rodina, partner, kamaráti. Fika nie je pre samotárov.

Konkrétne kaviarne neporadím, ale na European Coffee Trip nájdete spústu oporúčaní, aj v iných krajinách.

A čo vy? Kde vaša kaviarenská duša zaplesala radosťou? Podeľte sa o to v komentári.