Všetko. India je všetko. A tiež nič. Nič také, ako si predstavuješ. Prvá cesta do Indie môže 1. nadchnúť, 2. vyľakať, najčastejšie oboje v rôznom poradí a intenzite. Záleží od tvojej psychickej výbavy a subjektívnej definície pojmu “hygiena” a “čas”.

Aj preto mám pocit, že pred dovolenkou v Indii že dôležitejšie byť si vedomý niektorých spoločensko-kultúrnych nuansí, než naháňať lacnú letenku.

Sériu článkov z Indie začnem postrehmi na čo sa v krajine pripraviť aby si po pristátí príliš nehodnotil a neodsudzoval indickú exotiku. Ako sa to stalo mne.

Prvá cesta do Indie: na čo sa (nedá) pripraviť

Neplánované čaje, svadby a večere

Zabudni na presný rozvrh dňa. Hlavne ak sa budeš pohybovať v Indii mimo turistických atrakcií. Je takmer isté, že neplánovane skončíš u niekoho doma v obývačke na čaji, na ulici v kruhu žien alebo mužov, ktorí si ťa pozvú prisadnúť, alebo na večeri u rodiny, ktorá si za jedlo a spoločný čas nič nevypýta.

Cesta do Indie

Na chai masale u Indry a manžela.

Hlavne strednej a staršej generácii Indov záleží na tom, aby nezištne pohostili cudzinca. Pre mladšie pokolenia je hosť v dome častejšie zdroj príjmu než pokračovanie tradície pohostinnosti.

Ocitnúť sa na indickej svadbe bez pozvánky a nepoznať ani meno snúbencov je v Indii normálka. Ako hovorí moja kamarátka Zuzka vydatá za Sikha z Amritsaru: “V Indii je vždy nejaká svadba.” Nenechaj sa dlho prehovárať. Pridaj sa, ak sa pritrafí.

Klaksóny

So zvukom klaksónov sa budeš budiť, so zvukom klaksónov budeš zaspávať. Indovia trúbia všade, veľa, a furt. Nie preto, že sú nervní. To, že má Ind ruku na klaksóne častejšie ako na brzde je preto, aby dal vedieť okoliu “tu som”.

Cesta do Indie

Zatrúb svoje “tu som”.

Takýchto “tu som” budú v uliciach tisíce. Státisíce. Prídu zo všetkých strán. Vodiči nákladiakov a autobusov ťa ako šoféra budú dokonca vyzývať, aby si trúbil. Aby počuli tvoje “tu som”.

Ulica je domov

V Indii je necelých 80 miliónov bezdomovcov, z toho 11 miliónov detí. Počet slumov a ľudí spiacich na mostoch, na ceste, na schodoch, je omračujúci. V Indii sa spí na ulici tam, kde je voľné miesto a kde je to ako tak bezpečné. Niekedy ani to nie.

Zatiaľ čo na západe sú bezdomovci spájaní s alkoholom a drogami, v Indii sú to jednoducho ľudia bez domova, často aj bez práce. Málokedy uvidíš v Indii ležať na zemi opilca. Skôr starších alebo postihnutých ľudí, ktorí nemajú kam ísť.

Čo sa týka slumov, odporúčam návštevu Dharavi v Bombaji, čo je najväčší slum v Ázii a 3. najväčší na svete. O tom chystám samostatný článok. Nie je to však slum, kde sa čaká na charitu a spasenie neziskovkami. Indovia tu makajú, mnohí obyvatelia Dharavi pracujú v Bombaji ako taxikári, chyžné, v práčovniach.

V Dharavi žije milión ľudí z celej Indie na ktorých je cca 800 záchodov. Ráno sa čaká vo fronte s vlastným vedrom vody aj necelá hodina. India, ktorú nevidieť, ale ktorá existuje.

Tip: Ozvi sa Mumbai Dream Tours, najlepšie cez Instagram. Sú super a sprevádzať ťa bude miestny zo slumu, nie formálny sprievodca, ktorý pracuje pre štátnu agentúru turizmu, ktorá tiež robí prehliadky slumu, len s tým, že nikto z nich zrejme nikdy nečakal hodinu v rade na záchod.

Rituály živlov

Ranný rituál vo Varanasi

Neviem ako teba, ale mňa fascinujú rituály v nových destináciách. Hinduistické ceremónie v Indii “hypnotizovali”.

Ranné umývanie sa miestnych v Gange vo Varanasi alebo Pushkare, večerné ceremónie v chrámoch bez turistov, kde ukladali miestni svojich bohov spať, nehovoriac o zásnubách, kde bubnuje, spieva a tancuje celá ulica, do toho dym z petárd, tlejúcich sviečok, silných vonných tyčiniek a kadidla – scény, ktoré ťa prenesú na chvíľu úplne inde.

Mať čas v Indii sa oplatí

Čas na čakanie. Ten tu budeš potrebovať. Hlavne ak sa rozhodneš cestovať po Indii bez cestovky a vlakom. Môj osobný rekord bol príchod vlakom do cieľovej destinácie 8 hodín neskôr. Stáva sa, že vlaky v Indii meškajú aj 12 alebo 20 hodín.

Viac článkov z Indie: 

Kravy sú v tom nevinne

Vraj sa v Indii pohybuje okolo 5 miliónov kráv bez domova. Na cestách, chodníkoch, pred obchodmi, občas aj na výpadovkách na diaľnicu. “Pasú” sa z odpadkov.

To je obrovský problém nielen pre zvieratá, ale aj pre chudobnejších Indov, ktorí kupujú kontaminované mlieko od “farmárov”, ktorí doja pouličné kravy aby ušetrili na krmive.

Kravy, ktoré majú svojich pánov, keď prestanú dávať mlieko alebo rodiny nemajú prostriedky ďalej ich kŕmiť, končia na ulici.

Cesta do Indie

Keď, tak štýlovo. Varanasi.

Tam spôsobujú početné dopravné nehody, zápchy… Zachraňuje ich len status posvätného zvieraťa. Hinduisti veria, že v krave žijú všetci bohovia a bohyne. Bežne uvidíš Inda pohladiť kravu pri ktorej bude prechádzať, domáci im často nosia čerstvé jabĺčka, nasekanú trávu alebo placky čapátí.

V Indii vznikajú záchranné centrá pre kravy z ulice, ktoré pochopiteľne nemajú kapacitu pomôcť všetkým zvieratám. Naopak, v štátoch Indie, kde sú kravské bitúnky povolené (hlavne na juhu), sa rozmáha kožiarsky priemysel. Sem putujú kravy zo štátov, kde je ich usmrtenie nelegálne.

Obviňovať Indov z vypočítavosti by bolo pokrytecké, pretože sa na udržiavaní kravských bitúnkov v Indii podieľame aj my, Európania. Kožené výrobky z Indie sa totiž exportujú hlavne do Talianska a Anglicka.

Nie je to tu s kravami čierno-biele. Mnohí Indovia by aj chceli situáciu zmeniť, len nemajú prostriedky a morálka nepustí.

Odpadky

India má problém a začína ho riešiť. Podobne ako v niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie, aj v Indii sa dodnes spaľujú odpadky priamo na ulici. Ako hovorí kamarátka Indka Payal, “na to, aby sa v Indii niečo zmenilo, sa buď veľmi dlho čaká, alebo sa to prikáže.”

Odvoz odpadu v Jaipure

Druhá možnosť evidentne zaberá. Prednedávnom starosta Jaipuru zo dňa na deň prikázal obchodníkom zakúpiť si pred ich pouličný biznis plastový smetný kôš, inak bude pokuta. Košov bolo v jaipurských obchodoch málo, neušlo sa všetkým. Panika.

Smetiarska služba v Indii, aspoň z toho čo som videla v Jaipure, Udaipure, Jodhpure a Agre funguje tak, že ráno zbiera odpadky z ulice buď bager, alebo chlapík s lavórom, ručne, a hádže to dozadu do smetiarskeho nákladiaka.

Týmto sa ušlo.

Ťažko mi občas bolo vidieť malé deti vyhadzovať papieriky z cukríkov na chodník. Problém nebol v tom, že to urobili automaticky, ale že nemali papierik prakticky kde inde vyhodiť, keďže žiadne koše na ulici neboli.

Paradoxne, stalo sa to v Rishikeshi, kde majú obchodníci zákaz baliť predávaný tovar do plastových sáčkov.

Doľava? Doprava?

Indovia chcú veľmi pomôcť, nie vždy im to vyjde. Radi radia, aj keď nevedia. Preto keď sa spýtaš, kde je chrám XY, lebo Google Maps zlyhá, ukážu ti doľava, lenže po 5 minútach ťa iný Ind z cesty doľava pošle tam, odkiaľ si prišiel, a tak dokolečka dokola, až sa na chrám vykašleš.

Doprava

Ide sa.

Ak sa niekde ukazuje v Indii v živých obrazoch kastový systém, tak je to práve v doprave. Každý sa presúva po ulici s tým, na čo má. Nie je nič normálnejšie vidieť tu obrovský, plne naložený voz poháňaný volom medzi lokálnym autobusom a moderným autíčkom.

Oči na tebe, tvoje oči dole

Jedna z vecí, ktoré som v Indii nedávala bolo, že zo mňa miestni nespustili oči. Nehovoriac o stovkách selfíčok, ktoré Indovia chcú robiť s cudzincami. Keď to boli milé puberťáčky po ceste zo školy alebo rodina s deťmi, odfotila som sa rada. Horšie boli selfie s chlapcami.

Tým som sa začala úmyselne vyhýbať po info na sociálnych sieťach, kde sa upozorňovalo na to, že fotky chlapov s cudzinkami končia v Indii na Facebooku, kde sa chvália, že si našli belošku.

V Indii sa mi prvýkrát na cestách stalo, že ma niekto obťažoval verbálne za bieleho dňa na ulici, aj fyzicky, v dave, do ktorého som sa dostala vlastnou blbosťou počas festivalu Dew Diwali vo Varanasi. Chodila som zahalená od hlavy po päty aj v 35C, ale s mojou výškou a farbou pleti som sa neschovala.

Nestraším. Zdieľam svoju skúsenosť, aby mali dievčatá viac otvorené oči, hlavne ak cestujú sólo. Tiež VEĽMI záleží, kam v Indii cestuješ. Štát Rajasthan, hlavné mesto Delí a Agra v štáte Uttar Pradesh sú známe tým, že sa miestni často až agresívne snažia niečo predať, odviezť, odfotiť sa, alebo len povyzvedať, aj keď ty nebudeš mať chuť na small talk.

Priateľskejší a hlavne menej harassmentu je na juhu v Kerale, bezpečný pre sólo cestovateľky je aj Punjab, Uttarakhand, Karnataka, Sikkim, Himachal Pradesh na severe. Ja som to žiaľ zobrala z opačného konca a začala Rajasthanom, kde to bol hardcore.

Ženy k ženám

Cesta do Indie

“Sem si sadni, sem.” Sadla som si. Udaipur.

Špeciálne vagóny v metre, čakacie haly pre ženy na vlakových staniciach – toto bude tvoja oáza, kde sa nemusíš neustále obzerať okolo, ak si žena. V niektorých mestách majú dokonca okienko na predaj lístkov vyhradené pre ženy, cudzincov a staršie osoby. Ženy čakajú v separovaných radoch aj na pamiatky.

Alkohol

V posvätných mestách Pushkar, Rishikesh a Haridwar je predávať a konzumovať alko na verejnosti zakázané. V turistickej štvrti Pushkaru ti ale predajú v reštaurácii plechovkové pivo obalené do servítky. Dopyt je dopyt. Podobných náboženských paradoxov zažiješ v Indii viac.

Pamiatky zničené našim storočím

Cesta do Indie

“Som reliéf zo 17.storočia a som z toho zničený.” Pevnosť Agra.

Steny pevností počmárané, vyryté mená, odkazy “tu som bol a doonačil pamiatku zo 17. storočia”. Hlavne, že UNESCO. Ja som sa po dvoch pevnostiach, ktoré dosť sklamali, rozhodla vynechať tipy “musíš vidieť”, s výnimkou Taj Mahal. To bolo wow-wow-wow. Ceny vstupov na pamiatky v Indii sú stredoeurópske, od 8 do 15 eur.

Viac článkov z Ázie:

Čo mi pomohlo počas cestovania po Indii

  • kniha Šantaram, ktorú som začala čítať po pristátí v Bombaji a skončila poslednou stránkou symbolicky na letisku v Delí pri odlete. Celý príbeh bol terapiou, kedy som veľa nepochopiteľného pochopila práve vďaka knihe.
  • menej pamiatok, viac rozhovorov s miestnymi.
    Po týždni v Indii som začala viac času tráviť v uliciach, na street food túrach s miestnymi, alebo presedela hodiny v kaviarni a počúvala príbeh majiteľky, ako chcela zachrániť žobrajúce deti z ulice, a ako je to ich rodičia nedovolili.
  • Airbnb a I like Local
    Dve platformy, vďaka ktorým som sa stretla so skvelými domácimi a dostala nečakané vhľady do ich náboženstva a kultúry.
  • jóga
  • vstávanie skoro ráno. Sviežy vzduch, menej ľudí, menej áut. A scény, ktoré sa počas rušných dní nevidia.

 

Z Indie som odišla s viac otázkami, ako som do nej prišla. “Prečo?” bola jedna z najčastejších. Po dvojmesačnom putovaní po Indii neverím ani jednému cestopisu, ktorý tvrdí, že India je “taká a taká”. Ani ty never tomu môjmu. Lebo tvoja India bude len tvoja. Bude všetko aj nič. Hlavne nič také, ako si to doma predstavuješ.

 

Ak máš viac otázok ohľadne Indie, pridaj sa môjho diskusného fóra na Facebooku. Je tam množstvo cestovateľov, ktorí v krajine boli, radi poradia. 

O autorovi

Ivana Grešlíková žije v zahraničí vyše desať rokov. Od roku 2013 cestuje po svete s priateľom, 10kg batohom a chuťou objavovať seba a iné kultúry. Ak nepíše pre tento blog, tak sedí nad článkom pre NomadIsBeautiful.com, popíja pu-erh alebo si naťahuje svaly pri jóge.

Súvisiace príspevky

3 komentáre

  1. Maruš

    Fuu uplne ma prekvapil ten zážitok s obťažovaním. Nestalo sa mi to za celý čas strávený v Indii. Skôr naopak stalo sa mi že ma prirodzene domáci chceli chrániť od takých situácií. Teda pustiť sadnúť v tlačenici atď.. Ale palec hore za článok áno, India nie je ani taká ani taká 🙂

    Odpovedať
    • Ivana Grešlíková

      Dík za komentár, Maruš 🙂 Potrebujeme všetci počuť, že je to ozaj o osobnej skúsenosti, a zovšeobecňovať o Indii by bolo nefér. Čauko do Trenčína!

      Odpovedať

Nechaj odkaz

Vaš email nebude verejný

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.