V tomto článku nájdeš fotografie a praktické informácie o tom, ako cestovať vlakom v Mjanmarsku. Len pre dobrodruhov a tých, ktorí sa nebridia vlastného potu.
Je päť hodín ráno. Dedina Thazi. Hlásia príchod vlaku a ja dúfam, že toho nášho. Nerozumiem pani v reproduktoroch ani slovo. Tetušky s taškami plnými občerstvenia pre cestujúcich už pobehujú po nástupišti a snažia sa schovať, aby ich nevideli zamestnanci stanice.
Rodiny, páry, starší i deti sedia na zemi a čakajú. Niektorí na vlak, iní kým sa rozvidnie. Podľa rozložených vecí okolo vyzerá, že na stanici prespávali. Každý má na sebe asi všetky vrstvy oblečenia, ktoré vlastní. Kto by povedal, že teplota môže klesnúť v noci tak nízko, keď cez deň sa dá vydržať len v tieni? Na hlave mám kapucňu, v ušiach by sa zišli štuple. Ranná hygiena a čistenie všetkých dutín cestujúcich na peróne mi odoberá chuť na čokoľvek, čo tie pani skrývajú v taškách s jedlom.
Máme tu vlak. Vynechám kontakt s kovovou tyčou na zachytenie sa a naskočím do nášho vagóna. Teplota vo vnútri sa nijako dramaticky nemení. Som vďačná za tlmené žiarovky vo vlaku, ktoré maskujú vrstvy prachu, oleja, jedla na zemi, na oknách. Tie sú otvorené a hneď ako začnú nastupovať ďalší cestujúci, spoločne ich zatvárame.
Ešte pred hodinou som tvrdo spala. S polozatvorenými očami sa pozriem na sedadlo, na ktorom strávim jedenásť až trinásť hodín. Nemám na výber. Ale mám na sebe bundu s dlhým rukávom, kraťasy a legíny. Teoreticky sa ničoho nemusím dotknúť. Sprievodca sa na nás usmieva, všetky sedadlá oblieka do čistých povliečok.
Chceš si na cestu zbaliť zaujímavú knihu?
Tu je super zoznam cestovateľských kníh
5:24. Odchod vlaku. Upravím si rúško, ktoré nosím už druhý týždeň, prikrývam sa šatkou a zaspávam asi do piatich minút. S Giannim sme dohodnutí, že ma o pár hodín zobudí, aby aj on mohol dospať noc. Aj keď máme na batohoch bezpečnostné zámky, vo vlakoch a autobusoch nespíme obaja naraz. Strážime si veci, keď už sú naše 10-kilové batohy všetko, čo máme.
Budím sa asi po hodine a stihnem žasnúť nad východom Slnka predtým, než znova zatvorím oči na pár hodín. Všetci spolucestujúci spia. Zobutí, s nohami vyloženými na sedadlo pred sebou alebo poskladanými do polôh, v ktorých im je najlepšie. Ženy s obrovskými plastovými taškami medzi nohami si podopierajú bradu, ktorá im neustále nadskakuje od pojašeného vlaku.
Okolo desiatej to začína. Otvárame okná, márne sa pozeráme na nefunkčné ventilátory, zobliekame si bundy. V dennom svetle vidím vrstvy prachu nasiaknuté pachmi, ktoré sa vlakom prevetrali za posledné desaťročia. Zo šatky si robím prikrývku, pod ktorou si vyzliekam legíny.
Na poludnie prúdi cez otvorené okná horúci vzduch. Pekelnú atmosféru tomu dodáva hustý dym. Prechádzame územím, kde sa spaľujú lesy. Vykuknem z okna. Ani nie pol metra od koľajníc dohára popol zo suchého lístia a konárov. Pozdĺž celej trate sú roztrúsené plastové misky, prázdne PET fľaše, obaly od čipsov. Vo vlaku nie sú žiadne koše. A kto by nosil odpadky domov? A kam by ich miestni vlastne dali, keď smeti aj tak pália pred domom na ceste.
Zatvorím oči a čakám na vánok z otvoreného okna. Nič. Začnem sa dusiť zo štipľavého dymu plastu.
Povlečenie na sedadle je nasiaknuté potom, hrubé vrstvy špiny na oknách mám v paži, dokonca sa na rám otvoreného okna opieram holým ramenom. Po siedmych hodinách, kedy mi stuhli svaly a zmäkol mozog som začala splývať s prostredím. Pachom i nalepeným prachom a poletujúcim popolom z lesa na upotenej koži. Sme jediní cudzinci vo vagóne a možno aj v celom vlaku. Kopírujem miestnych, vyzúvam sa a vykladám si nohy kde príde.
Kontrola cestovných lístkov. Ženy s obrovskými taškami medzi nohami ich nemajú. Pár minút počúvajú pokarhanie od sprievodcu, ten ich napokon nechá cestovať ďalej.
Zmena stráže. Zatiaľ čo Gianni spí, ja počítam stromy za oknom a kývam farmárom a deťom na poliach. Sledujem, ako si celá rodina umýva zuby v rieke, ktorá preteká doslova pod ich domom. Farba rieky je tmavá ako presladené kakao.
Pískam na psa, čo beží popri vlaku na poľnej ceste. Rozmýšľam, akou rýchlosťou môže utekať priemerný pes. Lebo toto je naša reálna rýchlosť vlaku. Začínam rozumieť, prečo je odhadovaný čas jazdy 11 až 13 hodín. Za ten čas prejdeme okolo 560 kilometrov.
Do Mjanmarska som doslova ušla pred ohňom v Thajsku. Na severe okolo mesta Chiang Mai, kde som žila, sa pravidelne koncom februára do polovice mája pália lesy. Niekto vám povie, že je to z tepla. Tí, ktorí sa neboja, vám prezradia, že požiare robia miestni, aby ľahšie našli huby, presnejšie Het Tawp, ktoré predajú za veľmi slušný peniaz.
Chiang Mai sa v tomto čase premenil na sivý mrak s viditeľnosťou na 200 metrov. Nemocnice sa plnia s dusiacimi sa pacientami. U mňa to začalo zápalom nosných dutín. Kvôli vízam som musela vycestovať z krajiny, na čo som sa veľmi tešila. Hlavne na čistejší vzduch.
Vedela som, že sa lesy pália aj v susednom Mjanmarsku, ale hovorila som si, že budem ďaleko od thajsko-mjanmarských hraníc. Omyl. Pohľad z vlaku na horiaci popol v ten deň ma vydesil. Pár hodín som samu seba presviedčala, že to prejde, keď vyjdeme von z lesov. Ďalší omyl. Nedoliečený zápal nosných dutín prešiel do bronchitídy, čo som zistila až o dva týždne, keď som sa vrátila do Thajska a urobila si prvú zastávku do nemocnice.
Počas dvoch týždňov v Mjanmarsku som zjedla viac mentolových cukríkov ako lentiliek v detstve. To bola jediná úľava. Trvala asi 10 minút, ale mohla som na pár sekúnd cítiť polievku a ryžu s kuraťom, ktorú obedovali spolucestujúci.
Cestovanie vlakom v Mjanmarsku: praktické tipy
1. Lístky
V Mjanmarsku (zatiaľ) neexistuje oficiálna stránka železníc. Miestenky a lehátka si môžeš kúpiť online, v porovnaní s cenami na stanici sú však predražené a online komunikácia s niektorými agentúrami je podľa niektorých cestovateľov veľmi zdĺhavá (obyčajná kúpa lístku môže trvať aj dva mesiace).
Najjednoduchšie si je lístky kúpiť priamo na stanici v meste, odkiaľ plánuješ vyraziť. Záleží od obdobia, kedy budeš v Mjanmarsku cestovať (počas Thingyan festivalu v apríli sú vlaky vypredané dlho dopredu), bežne však stačí kúpiť si miestenku na jeden (na denné spoje) až tri dni dopredu (pri nočných vlakoch).
V Rangúne (Yangon v angličtine) si kúpiš lístky na stanici ak cestuješ v ten istý deň. Miestenky na “upper class” (viď bod #2) si kúp radšej s predstihom asi tri dni v železničnej kancelárii neďaleko stanice.
Nájdeš ju na Bogyoke Aung San road na južnej strane od železničnej stanice. Oproti je Sakura Tower a orientačnou budovou je Traders Hotel, ktorý je neďaleko. Kancelária je otvorená od 7-15 každý deň.
Ešte pred pár rokmi mali cudzinci zakázané platiť za lístky v miestnej mene (mjanmarský kyat). Na platbu museli mať pripravené americké doláre a ceny pre cudzincov boli vyššie ako pre miestnych. Dnes môžeš platiť s kyatami bez problémov, a zaplatíte rovnako ako ľudia z Mjanmarska.
Nákup lístkov v mestách alebo na dedinách je celkom dobrý úlet. Pozvú ťa dovnútra, posadia, slušne poprosia, aby si počkal-a, zatiaľ čo oni vypíšu potrebné papiere. Všetko sa totiž vypisuje ručne. Od lístkov, kde napíšu tvoje meno, sumu a cieľovú destináciu, po záznam do špeciálnej hrubej zápisnice. Čo zapisujú netuším, ale potrebujú na to tvoj pas, takže je to forma registrácie cudzincov v ich vlakoch.
Priprav sa na to, že ak tvoj vlak odchádza o piatej a ty si budeš chcieť kúpiť lístok deň predtým, zamestnanec stanice ti povie “výborne, vidíme sa zajtra o štvrtej a dostaneš lístok”. A veru aj dostaneš.
2. Triedy vlakov
Vo vlakoch v Mjanmarsku existuje niekoľko tried a každá z nich je dobrodružstvo samo osebe. Najlacnejšia je “ordinary”, čiže obyčajná. Rozumej sedí sa na drevených tvrdých laviciach. Tieto vagóny sú často preplnené miestnymi.
Mierne vyšší štandard je 1.trieda, čo znamená tie isté tvrdé lavice, len ti k tomu dajú pod zadok vankúšik. Nasleduje tzv. “upper class” (vyššia trieda), a do tej ťa často automaticky zaradia, keď si budeš kupovať lístok. Ber to ako úctu k cudzincom. Človek, ktorý ti bude predávať lístok vie, že by si na tvrdej lavici nechcel presedieť pol dňa. Ak však šetríš, popros si nižšiu triedu vopred. “Upper class” majú inak budhistickí mnísi zdarma, určite počas jazdy uvidíš nejedného.
Ak sa chystáš vo vlaku v Mjanmarsku prespať, dá sa to v dvoch vozňoch. Tzv. “standard sleeper” ponúka štvor- alebo dvojlôžkové kupé, WC je na konci vozňa. A top trieda na prespatie je “special sleeper”, kde sa zmestíte max. štyria. V kupé sú sedadlá, nad hlavou postele, má to aj umývadlo a vlastnú toaletu. Jediná nevýhoda je, že si vo vozni takmer uväznený, keďže sa odtiaľ nedá prejsť do reštauračného vozňa ani do žiadnych iných vozňov vlaku. Vagón má totiž vlastný vchod.
3. Ceny
Ceny vlakov sú o niečo vyššie ako autobusy v Mjanmarsku. Je to však relatívne, keďže za drevenú lavičku a poldňovú cestu môžeš zaplatiť len pár eúr. V marci 2015, kedy som cestovala vlakom po Mjanmarsku sa som za “upper class” miestenku z Rangúnu do dedinky Thazi (525 km) zaplatila 5 eur a cesta trvala 13 hodín.
Z Thazi do dedinky Shwenyaung (cca 150 km), odkiaľ sa ďalej pokračuje taxíkom alebo tuk-tukom k jazeru Inle stál lístok dve eurá. Pre porovnanie: autobus z Baganu do Rangúnu, čo je asi 630 km, stál 6 eur.
4. Jedlo
V prípade, že si si nestihol-a nakúpiť jedlo dopredu, všetko nájdeš vo vlaku alebo na zastávkach v malých dedinách, kde sa zastavíte na 10-15-20 minút. Odporúčam opýtať sa vždy niekoho ako dlho tam vlak stojí alebo sa nevzďaľovať príliš ďaleko od vlaku. Aj keď, pri rýchlosti, akou ide, by si za ním dobehol-la aj bosý-á.
Vo vlakoch sa budú takmer nonstop premávať ženy a dievčatá s košmi na hlave. Predávajú ryžu s kuraťom, omeletu, instantné polievky, ktoré ti zalejú vodou z termosky. Niektoré majú varenú kukuricu, ryžové krekry, čipsy, nakrájané ovocie (to môže byť trochu riskantné, keďže to čistia s holými rukami. Pomôže, ak si to opláchneš s vodou z fľaše cez okno.)
Ceny sa pohybujú okolo 0.20 centov do 1 eura za teplé jedlo. I keď, mne sa stalo, že si za varenú kukuricu chlapec vypýtal trikrát toľko, ako mu zaplatili miestni vedľa mňa, čo som zistila až keď som mu dala peniaze a dievča vedľa bola z toho pohoršená a rukami nohami mi ukázala, koľko taká kukurica inak stojí. Stáva sa.
5. Záchody
Záchody v mjanmarských vlakoch síce majú dieru v zemi (niektoré i klasickú “západnú” misu), ale bolo tam čistejšie ako v Regiojete z Košíc do Prahy. Prisahám. Maj so sebou vlastný toaleťák.
6. Sú presné?
Odchody vlakov sú celkom presné, pokiaľ vyrážate zo začiatočnej stanice. Inak ale kvôli rýchlosti, akou sa vlaky v Mjanmarsku pohybujú a, technickým problémom, prehriatym koľajniciam, je čas príchodu vždy relatívny.
7. Lôžkové vozne
Viď bod #2. Áno, vo vlakoch sa dá aj prespať. Ja by som do toho nešla ani za nič z jednoduchého dôvodu. Vlaky nadskakujú úplne šialene. Takže ak to s tebou trasie keď sedíš a vyhodí ťa to zo sedadla 15-20 cenťákov, vieš si predstaviť, ako by si sa vyspal-a na lôžku?
8. Trasy vlakom v Mjanmarsku
Vlaky z Rangúnu do Mandalay sú v o trochu lepšom stave ako tie ostatné. Niektoré vozne majú dokonca klímu. Ja som to však vo vlaku na tejto trase nezažila. Vlakom sa dostanete z Rangúnu aj do mesta Bagan s prenádhernými chrámami.
Ak si chcete užiť niečo špeciálne, konkrétne výhľad z viac ako 100-metrového železného mosta, tak si vyberte trasu Mandalay – Hsipaw, ktorá trvá asi 11 hodín, lístok stojé cca 5 eur. Fantastický zdroj informácií o trasách, odchodoch vlakov nájdeš na tomto neskutočnom webe.
9. Bezpečnosť
Vlakom som cestovala po Mjanmarsku s Giannim, a viem si celkom predstaviť, že by som do toho šla aj sama. Miestni väčšinu cesty prespali, málokto vedel po anglicky, veľa sme toho nenahovorili. Navyše, ak cestuješ cez deň, nemáš sa veľmi čoho báť.
Jediným nepríjemným momentom môže byť príchod do dedinky Thazi, kde sa dá prenocovať po ceste z Rangúnu do Mandalay alebo jazera Inle. Vlak príde večer a odchod vlaku na druhý deň je skoro ráno. Budeš musieť prejsť pár tmavými uličkami do guest housu asi 10 minút pešo zo stanice.
10. Kde prespať?
Ak sa vyberieš na trasu Rangún – Mandalay ale bo Rangún – Jazero Inle a nechceš prespať vo vlaku alebo doraziť na miesto neskoro v noci, odporúčam zastaviť sa v dedinke Thazi. Budeš mať na výber medzi Moon Light Guest House a Wonderful Guesthouse. Sú hneď vedľa seba. Ja som nocovala dvakrát v Moon Light, za veľmi jednoduchú dvojposteľovú sme zaplatili 15 USD, kúpeľňa je na chodbe, majú (takmer) funkčné wi-fi, a veľmi dobre varia. Ráno ťa za malý peniaz môže odviezť brička s koňom na stanicu, ak sa ti nebude chcieť ísť pred štvrtou ráno pešo.
Takmer každý, kto cestuje Mjanmarskom ti povie, aby si sa po krajine presúval-a lietadlom alebo autobusom. Ale taký mjanmarský vlak – to je skvelý dokumentárny a hraný film v jednom. A ešte k tomu adrenalínový zábavný park k tomu.
Šťastné nadhadzovanie, ehm, cestovanie vlakom v Mjanmarsku prajem!
A ako také hopsanie vo vlakoch v Mjanmarsku vyzerá? Asi takto, ako v tomto vtipnom videu (poriadne to trasie od 0:50, hihi.)
ps: Viac z cesty po Barme (Mjanmarsku) si môžeš prečítať v mojom cestopise “Barma – krajina, kde môžete i nemôžete” na portáli Travelistan.
Baví ťa cestovanie a chceš sa poradiť s ostatnými cestovateľmi, alebo pomôcť tým, ktorí sa chystajú vyraziť do sveta? Pridaj sa do debaty v tomto diskusnom fóre na Facebooku.
Odporucam Saipan travel.
Uncharted Horizons, Bike company a treky v Chinn state.
Myanmar je velmi bezpecna krajina a ludia vas neokradnu. Vzdy sa snazia len pomoct a su velmi pohostinni.
Je vhodne byt Myanmarsky akceptovatelne obleceny, zakryte kolena a ramena.
Urcite na stanici v Yangone, Mandalay a mozno Bagan treba byt trosku opatrni, ale len ohladom cien.
Mnisky v ruzovom, mnisi v bordovom ruchu cestuju zadarmo vzdy a su vysoko respektovane,i. Mnisi si nikdy od Vas nebudu pytat peniaze, mlade mnisky, deti mnisky sa moze stat,ze k Vam pridu s miskou a chciet par drobnych.
Spaluju listie a odpadky (Yangon a Mandalay maju oficialne OLO). Ostatne miesta a mesta by som.povedala, ze je to biedne. spalovanim si pripravuju podu na dalsiu sezonu. Sezona od oktobra do januara je sezona spalovania. Okrem toho odpadky a listy sa spaluju stale. Okrem monsun seOny, jun az september.
Tato sezona monsunova je ale super na cestovanie. Myanmar je zeleny a je menej turistov. Ceny su nizsie
O odlesnovani v Mjanmarsku Enviromental Investigation agency vydala zopar sprav a kratkych dokumentov.
Yangon je mesto,kde uplne chyba infrastuktura pre chodcov.
Odporucam v Yangone, U Thant House
Dala township /ChuChu plastic workshop, Upcycled plastic products/
YNG walls (downtown)
Art galleries
Jedlo, Mohinga (polievka)
Green tea leave salad
Mena kyat (c s makcenom. Cat)
Priniest si velmi nove bankovky.
Bankomaty su dostupne. Avsak…ako kde
Ahoj Ivana,
super si to tu napisala…ja niesom ziaden spisovatel, tak vela toho tu nenapisem..ja sa rozhodujem teraz ci pojdem z thajska do laosu alebo do barmy..tak zbieram info..Ta barma sa mi zda dost velka, je tam vela toho co vidiet..a neviem co je z toho to naj aby som to stihol za 10dni…
Ahoj Ivan,
ďakujem, som rada, že sa dobre čítalo. Barma je ozaj veľká, ale zase všade ťa aj tak nepustia ako zahraničného turistu.
Bola som aj v Laose pred 2.5 rokmi a keď to môžem porovnať, tak by som sa vrátila najprv asi do Laosu. Je tam lacnejšie, o niečo lepší internet a nááááádhernáááá príroda. To je aj v Barme, len je niekedy zložitejšie sa dostať mimo klasické trasy.
Ale keď máš rád budhistickú kultúru, tak jednoznačne Barma.
Ak zbieraš info, tak tu mám na anglickom blogu článok o Laose: http://nomadisbeautiful.com/travel-blogs/laos-good-and-bad-forgotten-country/
jeden aj o zážitku so slowboat tripu z Thajska do Laosu: http://nomadisbeautiful.com/travel-blogs/how-we-survived-slow-boat-trip-to-laos/
Práve dnes vyšiel môj cestopis z Barmy na portáli Travelistan: http://travelistan.sk/barma-krajina-kde-mozete-i-nemozete/
a ak by si sa chcel inšpirovať, známy Honza Vacek trekoval v severnom Laose: http://vacekh.com/treking-in-north-laos/
no a praktické info o vízach doprave a peniazoch v Barme nájdeš na tomto blogu Veroniky Leškovej: http://www.veronikaelmundo.com/viza-do-barmy-doprava-hranice-peniaze/
Kľudne napíš, ak budeš mať ďalšie otázky.
Zatiaľ sa maj pekne 🙂
Ahoj, vdaka za super clanok, dobre som sa pobavil. Zial to vypalovanie lesov v Mjanmarsku je naozaj rozsiahle…. pocul som ze hlavne pralesy na severe dostavaju zabrat. :/
Cestovanie vlakom som v veru nezazil, ale ked som bol v dedinke kalaw, tak som mal to stastie zazit prichod vlaku a to bolo uzasne sledovat tych predavacov, ako rychlo nabehli k oknam s cestujucimi. 🙂
Mjanmarsko je jedna z krajin, kde som zazil naozaj kulturny sok po prichode… siel som tam rovnako ako ty z Thajska a zrazu sa mi zdalo, ze som sa posunul v case naozaj o velky kus do minulosti. Ale rozhodne chcem ist este niekedy do Mjanmarska s priatelkou, bola to rozhodne zaujimava skusenost. A stopovanie v tejto krajine patri medzi tie nezabudnutelne zazitky.
Neviem, ci si bola aj v hlavnom meste Nepitaw… je to uzasne vidiet ten obrovsky rozdiel, ako to vyzera vo viacerych castiach tohoto mesta a zvysku krajiny.
Vsetko dobre prajem! 🙂
Čauko Hogy,
To keby som tušila, že sa tam ľahko stopuje! Ale prišla by som o toto bláznovstvo vo vlakoch 🙂 Nepitaw sme nestihli, ale chceme sa do Mjanmarska raz vrátiť, a hlavne v inom ročnom období. Hej, pravda, cestovanie do Mjanmarska po Thajsku alebo inej vyspelej ázijskej krajine je výzva. Mne bolo najviac ľúto to, že sa to tam na miestach, ktoré sú dostupné pre turistov, začína veľmi komercionalizovať. Akoby vzali turizmus za opačný koniec… Som zvedavá, či a ako sa to tam zmení o takých 5 rokov… Vďaka za prečítanie i komentár a držím palce s knihou, nech sa dobre predáva!