Čerstvo vytlačené pomaranče, voňavý rooibos čaj, ešte teplé pečivo z pekárne, voda v konvici na retro stole. Aj oranžové a lilajkové poháre sú ako od babičky. Každé ráno som sa divila, kedy ten človek preboha vstáva, že ho ani nepočuť, a že stihne pripraviť raňajky, ktoré zasýtia do obeda.
Luís bol gay. Veselý, štedrý, až mi bolo občas fakt blbé, že mu za tú prenajatú izbu neplatíme viac.
Jeho Porto.
A bol aj rozčarovaný z toho, ako veľmi sa jeho Porto zmenilo. Smutný z toho, že ľudia už nečítajú a preto sa zatvárajú kníhkupectvá, kde pred mnohými rokmi pracoval. Nie všetky. To jedno, kde si ľudia chodia kupovať viac suvenírov Harry Pottera ako kníh ešte funguje a podľa počtu návštevníkov, čo si robia selfie na červených schodoch, ešte dlho bude.
Nájdené bez mapy.
Všetky rady Luísa a jeho podrobná mapa s popiskami boli zrazu úplne zbytočné. Porto ma zhypnotizovalo a viedlo vlastnými uličkami. Bez svetiel, inokedy s blikajúcimi lampami, tam, kde zatuchnuté podchody prekryjú pach vyprážanej ryby, čo sa valí spoza priesvitných záclon…
Porto, čo sa mení.
Porto pohľadnicové.
Chodím s foťákom na krku, monopod sa mi občas pripletie medzi kolená a každú chvíľu čakám, že režisér, ktorý musí byť niekde schovaný, zakričí “Kamera, klapka, ticho, akcia!”
Kde je režisér?
Chceš si na cestu zbaliť zaujímavú knihu?
Tu je super zoznam cestovateľských kníh
Nikomu sa nechce v Louise búrať.
Netušila som, že dedina môže zmiznúť zo sveta len preto, lebo sa dvaja v rodine, ktorí celú opustenú dedinu odkúpili, pohádali na život a čaká sa už len na smrť.
Opustené São Gregório.
Alentejo. Takmer nepriechodná húšťavina, divoké koridory z paprade. Úzky chodník s popraskanou “kožou”. Pomenovali ho “turistický”, ale ešte ním nikto nekráčal. “Otestujte, tu je mapa,” posmeľujú nás známi. Sme teda prví. Upotení, smädní. A sami. Kto by tu do tých nádherných kopcov aj chodil? Miestni vraj sadajú do auta aj vtedy keď si majú odskočiť do obchodu 200 metrov od domu.
Ani oni ďaleko pešo nechodia.
Osadenstvo Borby.
Lebo v Borbe sa zastavil čas.
V Portugalsku mapy netreba. Skôr mi chýba prekladateľ. Toľko otázok. Kde má rodinu tá pani, čo vykukuje z polorozvaleného domu? Komu patrí cool skúter zaparkovaný pred práčovňou? Robia takú pompu z osláv v Lisabone každý rok? Prečo pijú všetci likér z čerešní, keď majú portské?
Áno, toto je obývaný dom.
Čí si?
A likér z čerešní v ruke.
A fakt je Borba plná brazílskych kuriev, čo sem prišli zarábať na starčekoch, čo sa nudia na námestí? Takto mi to aspoň šepkal známy, čo nás vzal so ženou na večeru.
Borba.
“A vieš prečo je tu toľko obchodov so slnečnými okuliarmi?,” pýta sa ma João.
Kývem hlavou zľava doprava že nie.
“Predsa pre nich. Všetky majú po štyridsiatke, niektoré aj viac. Hanbia sa ráno vyjsť na ulicu po robote s kruhami pod očami.”
“Uhm.”
V ten istý deň si všimnem v meste asi tri obchodíky s tmavými okuliarmi vo vitrínach.
Svätý Anton oslavuje.
V hlavnom meste po zotmení tiež začína iný život. Nočný. So živou hudbou, živými rybami na grile a rôznymi živlami na rohoch uliciach bez svetiel.
V Porte.
Lisabonské vzťahy.
Modro-biele azulejos.
Škoda, že fado koncerty sú tak melancholické. To by som si v tých baroch dlhšie posedela. Možno si len toho vína treba doliať.
Príde, nepríde?
Babičky, čo opatrne otvárajú drevené brány, sa neusmievajú. Nevojdú dnu, kým nezistia, prečo stojím pred susedovým domom. Sú zvedavé, načo si niekto fotí okná, za ktorými sa skončilo niekomu detstvo.
Už ich nechcú.
A ty kam? Porto.
Všetko tu v Portugalsku prebieha na nejakej zvláštnej frekvencii. Mystickej, intímnej, spomalenej. Takej, na ktorú sa ľahko nenapojí. Hlavne vtedy, keď prichádzate do krajiny zo západu, kde sa dnes už napája na máločo.
Supertubos pláž.
Sa naladiť. Peniche.
Pokoj Balealu.
Tu sa ignorujú eurookná, super bezpečné dvere a ukážková sterilita Európy. Nikto tu nerieši “nejesť po šiestej”, “len pohár červeného” a “žime s dobou.”
Okno s O, stena so S. Lisabon.
Sa čaká na ryby.
A potom vám povedia, že Tavira je turistická.
Hlavu hore.
Ešte stále Tavira.
Lebo v Lisabone vedia, čo je dobré.
“Hope you come again,” objíma nás Luís. Ja by som najradšej ostala. Na mesiac, na dva, na pol roka. To by som sa hádam na tie vlny naladila. A dala si každý deň aspoň kilo nestriekaných pomarančov z plantáže. A škrabala za ušami Poppy, čo sa priblíži vždy potichu zozadu.
Raňajky, obed, večera.
Poppy, ani som ťa nepočula.
Drzosť v tmavých očiach miestnych priťahuje. V duchu si vravím, že o Portugalsku nepoviem nikomu. Ako mne nikto o ňom nebásnil. Nech sem ľudia nejazdia. Nech nikto nepočuje o tom, aké je to tu nezamorené, šťavnaté a také svoje. Také, čo sa mnohí vo svete snažia vymodelovať a nejde im to. Portugalsku to vyšlo. Ale to som vám vlastne nemala povedať.
Baví ťa cestovanie a chceš sa poradiť s ostatnými cestovateľmi, alebo pomôcť tým, ktorí sa chystajú vyraziť do sveta? Pridaj sa do debaty v tomto diskusnom fóre na Facebooku.
Ahoj Ivka, čím viac čítam o Portugalsku, tým viac som touto krajinou očarená. Ak sa podarí budúci rok chceme túto krajinu navštíviť autom. Ivka ako je to s voľným kempovaním v Portugalsku a v Španielsku? Toleruje sa kempovanie, resp. spanie v aute mimo oficiálnych kempov? Sú kempy v krajine rozšírené? Vďaka
Ahoj Lenka,
Portugalsko čarovné je, jednoznačne 🙂
Žiaľ, nekempovala som, takže neviem poradiť, ale v španielskom (dnes už katalánskom) regióne Costa Brava som videla minulého roku na cyklovýlete spústu kempingov, hlavne poblíž mora. Možno poznáš túto webku, ale pre istotu spomeniem: https://sk.camping.info/portugalsko/kempingy
Na anglickom blogu, ktorý máme s priateľom, nájdeš články aj o Portugalsku, aj Španielsku, ak by si hľadala viac inšpirácie 🙂
https://nomadisbeautiful.com/?s=spain
https://nomadisbeautiful.com/?s=portugal
a ešte pár tipov v slovenčine: https://www.aktuality.sk/clanok/607353/kam-v-portugalsku-10-miest-ktore-musite-vidiet/
Pozdravujem a nech sa výlet i kempovanie vydarí!
Krane fotky, Iva! A super clanok. Tiez sme boli v Peniche/Baleal. Hned by som sa tam vratila. <3
https://lenkasays.com/portugalsko/
Ďakujem, Lenka… Pozerám, podľa článku, že aj teba ta “drzá” krajina dostala 🙂
ps: mohli by posilniť export Ginginje do sveta, že?
Nádherný článek a moc hezké fotky. Uplně mám teď chuť portugalsko navštívit. Mám ale problém s tím, že tam nikoho neznáme a neumíme portugalsky ani španělsky. Umí tam místí alespoň trochu anglicky? Na kolik peněz tak vyjde 14 dnů strávených v portugalsku, aby věděl kolik peněz si připravit. Případně, lze si tam sjednat brigádu a přividělat si tam na pobyt? Nebo je to spíše rozebrané a brigádu člověk moc člověk bez jazyka nezíská?
Ahoj Mirka, Portugalci su velmi pohodovi, a anglicky som sa tam dohovorila uplne lahko, omnoho jednoduchsie ako v Spanielsku, fakt.
Co sa tyka financii, hmmm, vsetko zalezi, co vsetko tam chces stihnut a ako casto sa chcete presuvat. Vlaky, zvlast tie regionalne su lacnejsie, s krajsimi vyhladmi, ale aj o nieco pomalsie ako autobusy. Asi najidealnejsie by bolo prenajat si auto. Jedlo je tam v pohode, najes sa aj za 5-7 eur za vacsi obed, v mensich putikach aj za 4. Ubytko – skus cez Airbnb, tam je toho dost, vyskusali sme ich par a stalo to za to v Portugalsku. Ceny za noc sa pohybuju okolo 20-30 eur aj s ranajkami.
S brigadami velmi neporadim, lebo nemam skusenost, sorry. Ale skus sa prihlasit do diskusneho fora, ktore som zalozila na FB a spytaj sa tam ludi. Nic nezarucujem, ale su tam aj skuseni cestovatelia, mozno niekto poradi 🙂
Najdes to tu: https://www.facebook.com/groups/1688188281445857/
Dik za precitanie a komentar a ozvi sa, ak by si nieco este s niecim konkretnym potrebovala poradit.
Ivka
Nádhera! Nemyslím, že toto je miesto pre bežného turistu, ale pre cestovateľa – fajnšmekra. Smiem sa opýtať, fotili ste to analógom? Prajem všetko dobré a veľa podobných genius loci zážitkov ako je Porto.
Ďakujem, Deniska. Portugalsko je ozaj iné, drsné a pritom vie pritúliť 🙂
Fotila som to s digitálom, starší Nikon 5100, post proces v Lightroome. Nech sa darí, na cestách aj doma!
pekné fotky
vďaka