Kone, jurty, presuny na zelené kopce s výhľadmi na snehové špičky hôr a hlboké prepojenie s prírodou. Ťažko nájdete viac nomádske krajiny ako Kirgizsko a Mongolsko. V tej prvej som mala možnosť cestovať päť týždňov (leto-jeseň 2018) a priznávam, že po tomto sólo výlete sa Kirgizsko stalo jednou z top krajín, kam by som odporučila pozrieť sa. Ale hlavne zažiť ju.

Nomádske tradície v Kirgizsku sa zachovali v krajine dodnes. Začína to vlajkou. Na červenom pozadí svieti žltý tunduk – otvor na vrchole jurty, so 40 lúčmi okolo. Tie tám nie sú na ozdobu. Symbolizujú 40 kmeňov, ktoré zjednotil kirgizský hrdina Manas.

nomádske tradície v Kirgizsku

Na Manasa inak natrafíte v Kirgizsku na každom kroku. Je po ňom pomenované letisko v Biškeku, ulice, námestia, má svoje sochy, múzeum. A tiež svoje taboo. Pomenovať syna Manas je v Kirgizsku veľké rúhanie sa, lebo Manas je len jeden. Ten, ktorý nomádil a bojoval proti Mongolom a Číňanom.

Vy si môžete užiť Kirgizsko tak, že budete nomádiť po krajine svojim tempom: maršrutkou, na koni, pešo. Tak, že príjmete od domácich každú misku s konským mäsom, pohár kobylieho mlieka, prenocujete pod hviezdami nad hlavou a v mestách budete hľadať pamiatky Manasa, na ktorého Kirgizi nedajú dopustiť.

Nomádske tradície v Kirgizsku

1. NOCĽAH V JURTE

nomádske tradície v Kirgizsku

Jurta kemp v Sary Mogul, tunduk zvnútra a preteky v stavaní jurty.

Byť v Kirgizsku a nezažiť noc v jurte – to nikomu ani nehovorte.
Prenosná drevená konštrukcia s plstenou strechou je pre kirgizských nomádov všetkým. Spolu s koňmi. V mestách vás síce môžu vystrašiť betónové stavby architektúry brutalizmu, v horách a na vysokohorských pastvinách jailoo je však iný svet. Svet júrt. Miestni nomádi a semi-nomádi, ktorí sa živia chovom oviec, koní alebo turizmom, bývajú v jurtách dodnes. Minimálne 4-5 mesiacov v roku. Na zimu sa vracajú do dedín a miest, zatiaľ čo jurty uskladnia v obrovských kontajneroch.

Čo je na tej jurte čarovné?
Tvar, konštrukcia, dizajn. Všetko je dokonale premyslené, aby sa jurta dala rýchlo (ro)zložiť pri presunoch. Na Svetových Hrách Nomádov (World Nomad Games) sa dokonca konajú preteky v najrýchlejšie postavenej jurte. Rekord: 8 minút, 52 sekúnd. Klobúk dole.

No a pocit. Ten pocit vnútri jurty.
Až v nej budete nocovať alebo vás pozvú dovnútra na čaj, vodku alebo kobylie mlieko kymyz, nezabudnite sa pozrieť nad seba, cez otvor tunduk. Presne ten, ktorý nájdete aj na kirgizskej vlajke.

Spí sa na hrubých matracoch, v luxusnejších jurtách na posteliach. Piecku, kde sa kúri kravským sušeným lajnom alebo uhlím máte uprostred, umývadlo a suchý záchod vonku.

  • Ako na to?
    • nocľah v jurte:
      vyberte si taký kemp, kde sa ráno zobudíte do neskutočných výhľadov na hory, jazero alebo jailoo. Jurty v mestách sú často len turistické exotické ubytovne bez pridanej hodnoty.
      Tipy na kempy: Lenin Peak Camp v Sary Mogul (otvorený apríl-september ), kempy pri jazere Song Köl, Jaichy Yurt Camp neďaleko mesta Bokonbaevo.
      Odvoz do jurta kempu zabezpečuje CTB (Community Based Tourism) kancelária v najbližšom meste pri kempoch, alebo sa dopravíte do kempu sami a dohodnete sa s miestnymi na cene.
      Cena: 800-1200 KGS (10-15 €)/noc, záleží od lokality a komfortu. V cene sú zväčša raňajky, niekedy aj večera.
    • Jurta workshop:
      ak sa chcete naučiť, ako sa jurta vyrába alebo si ju aj postaviť, vyberte sa do dedinky Kyzyl-Tuu neďaleko jazera Issyk-Kul. 80% obyvateľstva v dedine sa živí výrobou júrt. Dostanete sa tam z mesta Bokonbaevo taxíkom, alebo organizovane (možnosť privátnej prehliadky) cez CBT v centre mesta. Prípadne sa odvezte do Kyzyl-Tuu, zaklopte na prvú bránu a spýtajte sa, či majú dielňu a či si ju môžete pozrieť. V takomto prípade bude nutná ruština alebo tlmočník.
  • Cena: Prehliadka dielne jurty: 1200-1500 KGS (15-19 €)
    Prehliadka a postavenie jurty: 3500 KGS (45 €)

2. KOBERCE ŠYRDAK

nomádske tradície v Kirgizsku

Remeselníčka Sabira a moje amatérske pokusy o šitie šyrdaku.

Nie je koberec ako koberec. Ten kirgizský má niekoľko tisícročnú tradíciu, hoci v 1990-ych rokoch mu hrozilo, že skončí ako muzeálny artefakt minulosti. Šyrdak je plstený koberec z ovčej vlny, ktorý sa daruje v tradičných rodinách do vena. V moderných kirgizských domácnostiach nájdete šyrdaky výnimočne. Dievčence už chcú do vena modernejšie kúsky.

Dnes ho skôr uvidíte v Kirgizsku v obchodoch so suvenírmi a tiež v jurtách nomádov na zemi alebo po obvode či na strechách príbytkov. V zime šyrdak hreje, v lete chladí, je zvukotesný a odolný voči elektromagnetickému žiareniu.

3×2 metrový kus sa vyrába 6-8 týždňov.

  • Ako na to?
    Šyrdak sa dá kúpiť na trhoch v mestách Biškek alebo Oš, v CBT centrách alebo neziskovkách (často lepšia kvalita ako na trhoch). Kvalitné šyrdaky nájdete v predajni neziskovky Altyn Kol v Kochkore, v obchode Altyn Oimok (Zlatý náprstok) alebo Felt-Art Studio v Bokonbaeve. Veľmi pekné plstené výrobky som videla v obchode One Village One Product v centre mesta Karakol.

V CBT centrách organizujú workshopy, kde vám ukážu proces výroby, vyskúšate si to s ihlou v ruke a odnesiete si aj malý plstený suvenír. Viac detailov a objednávky tu.

Prípadne sa opýtajte majiteľov guesthousov, či majú v dedine pani, ktorá šyrdaky ešte vyrába. Možno budete mač šťastie ako ja a stretnete rozprávkovú pani Sabiru, ktorá vám vysvetlí celý proces výroby a daruje malý šyrdak na pamiatku.

  • Cena: 8000-15000 KGS (100-190 €), závisí od veľkosti a náročnosti vzoru.
                1-hodinový workshop: 700 KGS (9 €). Tip: spýtajte sa vopred, či workshop zahŕňa aj ukážku spracovania              vlny, alebo sa bude len šiť.

3. NA KONE!

nomádske tradície v Kirgizsku

Jailoo neďaleko mesta Toktogul, krajina po ceste do Jeti Oguz.

“Kôň – to sú krídla človeka,” hovorí kirgizské porekadlo.
“Lietať” sa tu učí ešte predtým, než deti začnú chodiť.

Kirgizi sú s koňmi dodnes neuveriteľne prepojení. Nielen tým, že sa na nich presúvajú (pastieri a vidiečania), na koňoch sa tu vo veľkom súťaží (jazda na koni at čabyš, zápasenie er enish, či populárny, no pre zástancov slobody zvierat poriadny drasťák kok boru).

Na koňoch sa kedysi dokonca dvorilo. Dodnes sa zachoval v Kirgizsku a Kazachstane šport kyz kuumai, kedy sa dvojica preteká na koňoch. Chlapec vyhrá priazeň dievčiny keď ju dobehne a pobozká na líce počas jazdy. Ak sa mu to nepodarí, vymenia si úlohy a dievčina naháňa jeho, s bičíkom v ruke. Je to show! Zažiť ju môžete na dedinských festivaloch alebo World Nomad Games.

Kone sa kedysi darovali do vena, dodnes sa na nich loví, kone sa tradične zabíjajú na kar a sú súčasťou kirgizskej kuchyne. Kone uvidíte aj v top popových klipoch (ako v tejto chytľavej pesničke, hit leta 2018). Zvuky konských kopýt imitujú aj ľudoví pesničkári, a niektoré hudobné nástroje boli dokonca prispôsobené v Kirgizsku tomu, aby sa na nich dalo hrať na koni.

  • Ako na to?
    Na kone a pastviny, kde sa pasú, natrafíte v Kirgizsku prakticky kdekoľvek za mestom.
    Ak chcete trekovať po horách, lúkach a v tiesňavách, ľahko si to zorganizujete v CBT alebo v ktoromkoľvek guesthouse, kde budete nocovať. Ja som trek na koni vynechala, lebo som nemala pocit, že sa o kone v kempe, kde som bola, dobre starajú.

Viac článkov z Ázie na blogu: 

4. OROL, KÔŇ A PES

nomádske tradície v Kirgizsku

Pán Aman so synom a orlicou Ojmok.

K dokonalému obrazu nomáda na koni patrí ešte jedno zviera. Orol. Nomádi v minulosti používali orly na lov. Hoci dnes s orlami lovia už len sporadicky, dozvedieť sa o histórii sokoliarstva od profíkov a vidieť orla v akcii sa dá v oblasti Naryn a Issyk-Kul, kde je sokoliarov najviac.

Ochrancovia zvierat – neprežívajte to. S orlami sa zachádza s rešpektom. “Orol nie je pes, toho nevycvičíš,” ako mi povedal sokoliar Aman, ktorého orlica Ojmok pred pár rokmi ulovila vlka a prišla tak o pazúr. Orly sú dominantné zvery, stačí, že sokoliar na nich zdvihne ruku raz, a orol ho môže napadnúť, prinajlepšom už nikdy nič neuloví. Orlia hrdosť.

A aby bol Kirgiz s koňom a orlom kompletný, na lov sa používa aj taigan (kirgizský chrt). Táto forma lovu sa volá Salbuurun a vy ju môžete vidieť neďaleko jazera Issyk-Kul, kde namiesto živej zveri používajú atrapu.

  • Ako na to?
    Ak ste autom, môžete sa zastaviť v dedinke Alysh neďaleko mesta Naryn. Pána Amana pozná každý, len budete potrebovať ruštinu alebo tlmočníka. Ak ste bez auta, najjednoduchšie bude objednať si výlet u ňho cez CBT v Naryne. Zabezpečia odvoz.
    Salbuurun sa dá zorganizovať z dedinky Bokonbaevo. Viac detailov na tejto stránke.
  • Cena: 1.5 hodinová návšteva u Amana neďaleko m. Naryn: 750 KGS (9 €)
    Hodinová show Salbuurun pri Bokonbaevo: 1000 KGS (13 €)

5. BRNKY-BRNK

nomádske tradície v Kirgizsku

Hudobné performance počas World Nomad Games.

Dlhé mesiace strávené na jailoo, presuny na koňoch, večery pri ohni. Ticho nomádi vyplnili hudbou. Minimalistické dvoj- alebo trojstrunové nástroje (kyl kyyak a komuz) sú klasika a vidieť a počuť Kirgizov brknkať na ne sediac v kruhu na farebných šyrdakoch je zážitok.

V Kirgizsku kedysi existovali dokonca profi nomádski speváci akyni, ktorí putovali po dedinách a usadlostiach a spievali ľuďom svoje básne. Tí, ktorí spievali, či skôr recitovali za sprievodu hudby epos Manas, sa volali manasči a boli to machri. Dnes sa na festivaloch organizujú súťaže v improvizovanom speve a hraní na komuze alebo kyl kyyaku. Je to zážitok!

6. PRETEKY, ZÁPASY

nomádske tradície v Kirgizsku

Lukostreľba, impresívna lukostreľba na koni a zápas kok boru.

Komu nie je do spevu, ten sa zabaví v Kirgizsku športom. Nomádske tradície pretekov a súťaží sú spojené primárne s koňmi. Vyhráva nielen najrýchlejší kôň, ale aj najšikovnejší jazdec. Ten musí byť s koňom jedno telo, jedna duša.

Preteká sa v lukostreľbe, lukostreľbe na koni, jazde na koni na krátke i dlhé vzdialenosti, tzv. at čabyš (preteky do 30km), populárny je aj oodaryš – zápasenie jazdcov na koňoch a predovšetkým kok boru, kedy dva tímy bojujú na koňoch o ovcu bez hlavy.

Popravde, kok boru je len pre silné žalúdky. Zápasy sa konajú neoficiálne na dedinách alebo väčších festivaloch, kedy pri povzbudzovaní svojho tímu vyskakujú zo stoličiek všetky generácie.

    • Ako na to?
  • Preteky a zápasy sa konajú na dedinách, výlety na nich organizujú niektoré CBT
  • Najsilnejším zážitkom sú však World Nomad Games (tu je zoznam všetkých športov), najbližší ročník bude v Turecku v roku 2020.

7. OCHUTNAJTE, NAPITE SA

nomádske tradície v Kirgizsku

Estetická pochúťka lipioška, ašľan-fu a hríbový šalát, plov s mäsom a hostina u domácich.

Menu mäso s mäsom je v Kirgizsku hardcore. Už po týždni v krajine som sa prestala miestnych pýtať, čo mám vlastne na tanieri.

Tradícia vareného ovčieho a konského mäsa je silná ako ich zápach. Na ten si zvyknete, chuťovo však kirgizská kuchyňa asi nenadchne každého.

To všetko vynahradí kirgizská pohostinnosť. Tá sa mimochodom neodmieta, ani keby ste boli vegáni a miestni vás pozvali na zabíjačku barančeka. Vlastná skúsenosť.

Čo presne ochutnať? Po celej krajine nájdete bešbarmak (cestoviny s natrhaným mäsom navrchu), je sa rukami. Na východe a juhu – plnené manty (chutia ako zemiakové pirohy alebo mäsové peľmeni). Na juhu si pochutnáte na ryžovom plove s mäsom, v Karakole určite nevynechajte studené cestoviny ašľan-fu v kyslo-pálivej omáčke s vyprážaným pirôžkom a hríbový šalát k tomu na trhu v centre. No a chlieb lipioška a vyprážané buchtičky borsok! Brutálne pochúťky.

  • Ako na to?
    Super jedlá nájdete v mestách v malých miestnych reštikách. Ak ovládate azbuku, tak hľadajte столовая. Streetfood nie je veľmi populárny. Skôr menšie stánky s grilovaným kuraťom, plnenými vyprážanými pirôžkami, kukuricou, no a populárny kvas či fermentované kobylie mlieko kymyz. To je inak len pre silné žalúdky. Predtým, než sa napijete, zistite, kde je toaleta. Budete ju potrebovať. Už popár glgoch.
  • Ceny: Za hlavné teplé jedlo zaplatíte od 0.70 €, za 5 € sa objete, aj s pivom k tomu.

Prečítaj si detailný článok o tom, čo ochutnať v Kirgizsku

8. TREK NA JAILOO

nomádske tradície v Kirgizsku

Trek na Ala-Kul, Sary Mogul a krajina v okolí Jeti Oguz.

Kirgizskí nomádi sa síce presúvajú viac na koňoch, ak však chcete zažiť krajinu vlastným tempom, vyberte sa do kopcov po svojich. Budete sa môcť zastaviť u pastierov, prehodiť slovo-dva s nomádskou rodinou, sadnúť si, oddýchnuť si a spočítať čierne ovce a jakov, čo sa pasú vedľa vás.

Mne najviac učarovali jailoo neďaleko Sary Mogul. Skvelý je tiež trek k vysokohorskému jazeru Ala-Kul blízko mestečka Toktogul, ktoré nie je na mape (nemýliť si s populárnym jazerom Ala-Kul neďaleko Issyk-Kulu). Ak sa vyhnete hlavnej sezóne (koniec mája-september), tak si to užijete aj v rokline Jeti Oguz. Počas leta je tam “Václavák”.

Ak vás tlačí čas, z Biškeka sa dá odskočiť na jednodňový výlet do rokliny Ala-Archa.

  • Ako na to?
    Aj keď v Kirgizsku pribúdajú značené trasy, volila by som trek so sprievodcom, ktorý vám povie o krajine, zvykoch, pomôže komunikovať s nomádmi, ktorých isto stretnete na ceste, a tiež vám môže pomôcť ukryť sa alebo úplne sa vyhnúť nečakanej búrke. Ako pri aktivitách spomenutých vyššie, najľahšie je kontaktovať CBT, prípadne váš guesthouse. Mne sa takto podarilo ísť na trek k máloznámemu vysokohorskému jazeru Ala-Kul s majiteľkou guesthousu KAGAN v Toktogule. V Sary Mogul sa dá ľahko chodiť po jailoo neďaleko Lenin Peak Yurt Camp.
  • Cena: rôzna, podľa dĺžky a náročnosti treku. Napr. za poldňový trek na Ala-Kul som zaplatila 15 €. 

9. DO GALA

nomádske tradície v Kirgizsku

Ženy z elechekom, chlapi s kalpakom.

Stačí zájsť na dedinu, do hôr alebo na miestny trh v meste. Biely plstený klobúk ak kalpak u mužov ťažko prehliadnete. Chlapci ho začínajú nosiť keď dovŕšia šesť rokov. V mestách sa od tradície upúšťa, na vidieku zažijete estetickú show. Staršiu generáciu mužov môžete vidieť aj v chapanoch – plstených kabátoch s vyšším golierom a čižmičkami so špicom dohora. Ako z rozprávky.

Ženy si hlavu dekorujú počas veľkých slávností elechekom. Prakticky si temeno hlavy obalia do cca 30m látky a vytvoria z nej niečo ako osie hniezdo.

 

Užívajte Kirgizsko, pozorujte, pýtajte sa, zapoťte sa na treku, nechajte sa pozvať do jurty na cestoviny bešbarmak s vodkou a zapamätajte si, kto bol Manas a čo je to tunduk. To Kirgizov poteší a pridajú vám na tanier. Nie raz.

 

Viac článkov na blogu: 

Kam cestovať, aby vás neprevalcovali turisti?
Ako sa zbaliť na cesty minimalisticky?
O vápne, dobrých čižmách a slovenskom pase
Turistické atrakcie: čomu sa vyhnúť, prečo a aké sú alternatívy

 

Hľadáte cestovateľskú komunitu, rady kam sa vybrať a aktualizované info z rôznych kútov sveta? Pridajte sa do mojej spoločnej skupiny na Facebooku.

O autorovi

Ivana Grešlíková žije v zahraničí vyše desať rokov. Od roku 2013 cestuje po svete s priateľom, 10kg batohom a chuťou objavovať seba a iné kultúry. Ak nepíše pre tento blog, tak sedí nad článkom pre NomadIsBeautiful.com, popíja pu-erh alebo si naťahuje svaly pri jóge.

Súvisiace príspevky

2 komentáre

Nechaj odkaz

Vaš email nebude verejný

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.