Keď si čítate Lukášov blog Po Svete Po Svojom a rozprávate sa s ním naživo tak zistíte, že je to človek, ktorý žije v súlade s tým, o čom píše. Lukáš Čech bol prvý bloger zo Slovenska, ktorého som našla na internete a neskôr sa ním aj stretla, čím sa stal neoficiálnym krstným otcom série rozhovorov s cestovateľmi zo Slovenska, ktorí inšpirujú mnohých svojou prácou, zmenou postojov a spôsobom, akým cestujú po svete.
Zoznámte sa: Lukáš Čech – zanietený a láskavý aktivista, srandista, dobrodruh, dobrovoľník a “dospelý chlapec”, ktorý vie, ako naložiť so slobodou.
Čo robíš ako prvé, keď prídeš do novej krajiny?
Kúpim si pivo aby som vedel, aké sú tam cenové pomery (smiech). Hoci zväčša už o tom prehľad mám z rýchleho prieskumu na nete, tak sa skrátka vrhnem do života v danej krajine – zoberiem si zopár fráz a idem ich precvičovať medzi miestnych.
Vrhnutie sa do života v Indii.
Máš pocit, že si ten istý Lukáš po tom, ako si precestoval kus sveta?
Som dosť iný Lukáš, ktorým som bol krátko pred cestovaním, no som asi ten istý, ktorým som bol ako chlapec. Pretože cestovaním som znovuobjavil svoje hodnoty a vrátil sa bližšie k žitiu života, aký som si predstavoval ako teenager.
Taktiež to nebolo všetko len cestovaním – bolo to skôr trávením viac času rozmýšľaním nad svojimi životnými hodnotami, spoznávaním samého seba a trávením dlhých chvíľ filozofovaním nad mojím životom. Čiže cestovanie mi dalo tento čas, no nebolo to len cestovanie čo ma zmenilo, ale skôr možnosť rozmýšľať otvorene, bez toho rušivého šumu každodenného života a starostí z práce.
Na svojom blogu motivuješ ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad tým, čo za sebou zanechajú. Čo chceš po sebe zanechať ty?
Čo najviac ľudí, ktorí prestanú ubližovať zvieratám. Čo najviac ľudí, ktorí rozmýšľajú sami za seba a nekonvenčne, neboja sa oporovať zaužívaným konvenciám, ak už nefungujú alebo sa ukáže, že nedávajú zmysel. Čo najviac ľudí, ktorí nerozmýšľajú len o svojom dobre, ale chcú sa podieľať na všeobecnom dobre pre všetkých na tejto planéte, nielen ľudí.
V záchrannom centre pre zvieratá v Španielsku.
Si vegán a veľký ochránca zvierat. Kedy a prečo si prešiel na rastlinnú stravu?
Stal som sa vegetariánom asi 4 roky dozadu a krátko po tom som prešiel na vegánstvo. K obidvom ma doviedla tá istá myšlienka – nazývam sa milovníkom zvierat, no potom si ich dám na obed. Preto som sa stal vegetariánom, pretože už som nechcel byť takýto pokrytec.
Ale ako vegetarián som sa začal informovať ďalej o tom, ako trpia zvieratá v mliekarenskom alebo vajcovom priemysle, o tom, že tieto jedlá nie sú pre nás zdravé pri našom dnešnom životnom štýle. Tak som si zasa povedal, že nemôžem hovoriť, že mi záleží na zvieratách a potom platiť niekomu, aby napríklad uväznil kravy, ročne ich oplodňoval nasilu, zobral im teliatka po niekoľkých dňoch, nadopoval ich hormónmi aby ich vemená prerástli a spôsobili im choroby, len aby som si ja mohol dať syr.
Zmenil si radikálne svoj život v Londýne a vydal sa cestovať. Prečo práve cestovať?
Bola to tá najlepšia alternatíva – ujsť z bežného života, do niečoho nového, uvoľniť svoju myseľ od tradičných starostí. Čítal som veľa blogov, kde ľudia v podobnej situácii spravili to isté a tie ma inšpirovali. Taktiež to bola túžba po poznaní, po učení sa nových jazykov, po pomoci zvieratám v záchranných centrách.
Iný rytmus Indie.
Vydal si e-knihu “Ako cestovať alternatívne”. Ako “alternatívne” cestuješ ty sám?
Cestujem po svojom, neviem ako „alternatívne“ sa to dá klasifikovať. Každý si definuje čo sa skrýva za „alternatívne“, takže je to individuálne. Začal som cestovať so stanom na chrbte a viac stopovať, no postupne som našiel iný rytmus života a už cestujem viacej vlakmi alebo busmi. Ale všade kam idem, si všetko riešim sám, neplatím za dovolenky a žiadne balíky.
S batohom na cestách v Ekvádore.
Prídem do krajiny s batohom na chrbte a robím si čo chcem, necestujem (len) podľa knihy, ale podľa toho, čo si nájdem na internete, čo ma zaujme, kde nájdem spôsob, ako pomôcť zvieratám, alebo čo mi iní cestovatelia odporučia. Niekedy chcem veľa pracovať, tak si nájdem pohodlnejšie ubytovanie s dobrým internetom, inokedy chcem vypadnúť, tak si kúpim motorku a vydám sa naprieč Indiou a spím v hamake :).
Čo by si poradil niekomu, kto chce cestovať a začať s dobrovoľníctvom? Kde začať a na čo si dať pozor?
Toto je na dlho, napísal som o tom článok, ktorý odpovedá na všetko detailne.
Hlavne je potrebné si dať bacha na turistické chytáky – tzv. voluntourism, kde ťa nalákajú zaplatiť veľa peňazí za dobrovoľníctvo, no pritom to je len marketing, ty stráviš málo času pomáhaním zvierat a väčšina tvojich peňazí ide turistickým agentúram, nie záchranným centrám. Návod, ako sa toho vyvarovať je v spomínanom článku.
S miestnymi v Bolívii.
A ako začať? Poriadne si premysli, ako chceš pomôcť, potom si nájdi aké máš možnosti vo svete takto pomôcť, vydaj sa do toho najlepšieho miesta, kde myslíš že pomôžeš najviac, vyhrň si rukávy a pusť sa do práce. Neváhaj a neokolkuj príliš, hoď sa na niečo, ak to nebude ono, choď ďalej.
Mal si moment, kedy si chcel všetko zbaliť a vrátiť sa do Londýna alebo domov na Slovensko?
Nie, pretože robím to, po čom mi srdce túži. Ak som mal dosť stopovania, prestal som, ak som mal dosť hostelov, našiel som si vlastný byt, ak som mal dosť horúčav, šiel som do hôr a keď mi začala chýbať rodina a priatelia, tak som sa vrátil na Slovensko.
Sloboda v Indii.
No a keď mi rodina a priatelia už začali zasahovať do života príliš, tak som zasa odišiel :). Toto je pre mňa celá idea slobodného života, ktorý propagujem – nie som len cestovateľ, len digitálny nomád, len vegán. Som všetko to a viac, stále sa vyvíjam a žijem život taký, aký sa mi momentálne páči. Takže od neho nemusím nikam utekať :).
Čo ťa motivovalo pokračovať v cestovaní?
Motivovala ma túžba poznať nové veci, bavilo ma zlepšovať sa v španielčine a skúšať všetko po prvý krát, potláčať svoje hranice a dokazovať si, že dokážem viac. Zo začiatku som tiež cítil istú povinnosť pokračovať, pretože som to akosi „prisľúbil“ na blogu. Ale potom som si uvedomil, že to je somarina, je to môj život :). A teraz už mojou prioritou nie je cestovanie, ale vyššie spomenutý slobodný život po svojom. Cestovanie je len jednou z jeho častí.
Lukášova “spoločníčka” v Indii.
Objavil si na cestách v sebe niečo, čo ťa samého prekvapilo?
Áno, asi najviac som našiel sebavedomie, ktoré som predtým nemal až do takej miery a vyrovnanosť – dnes ma už len tak niečo nenaštve alebo nerozhádže, pretože sa mi po cestách pritrafilo veľa vecí a krajných situácií, no aha, ešte stále som tu a s ešte väčším úsmevom na tvári. A taktiež schopnosť vedieť si zarobiť na tento život svojimi silami, bez podpory iných, bez zamestnávateľa.
Chýba ti niečo, keď cestuješ?
Je to taký kolobeh – keď necestujem, chýba mi cestovanie a tá rôznorodosť. Ale keď cestujem, tak mi po čase začne chýbať napríklad priestor na dlhé produktívne pracovné hodiny :). Taktiež mi chýba bližší styk s priateľmi a rodinou, ktorí sú koniec koncov dôležitejší, ako celý zvyšok sveta. Všetko má svoj balanc a aj od rodiny a priateľov potrebujem niekedy ujsť, takže sa snažím žiť tak, aby ničoho nebolo primálo alebo priveľa.
Jednou z tvojich “misií” na cestách je učiť sa jazyk krajiny, kde práve si. Ako na to ideš? Čo pomáha a čo nie?
Naučím sa najčastejšie používané slová v danom jazyku a tiež užitočné frázy. Tie sa snažím používať čo najviac, aj keď ich skomolím. Miestni to ocenia a pobaví ich to a ja sa takto naučím rozprávať plynulejšie oveľa skôr. Na Googli sa dá ľahko nájsť ‘Top 100 most used spanish words’ a podobne.
“Základ pre mňa je používať a uplatňovať to, čo som sa naučil v praxi”.
Stiahnem si rôzne PDFka a kurzy zdarma, vyskúšam ich viac a potom sa učím slovnú zásobu z toho, čo mi vyhovuje najviac. Základ pre mňa ale je používať a uplatňovať to, čo som sa naučil v praxi, netrávim veľa času čítaním gramatických kníh. Vlastne na gramatiku veľmi nedbám. Radšej sa budem za týždeň sekane rozprávať s miestnymi v ich jazyku, čo ma osmelí pri používaní nových slov a fráz, ako sa bifliť mesiace gramatiku a pritom nemať odvahu ju použiť v praxi.
Spomenieš si na osobu na tvojich cestách, ktorá ťa v niečom motivovala a ktorej príbeh si pamätáš dodnes?
Takých bolo viacej. Mali rôzne životné príbehy a smery, každá z nich na mne niečo zanechala, čo ma robí tým, kým dnes som. Akoby doplnili mozaiku môjho života, alebo mi ukázali, že je aj viacej častí tejto mozaiky, ktoré môžem vyplniť a pomohli mi vidieť veci z iného hľadiska, otvorenejšie, obetavejšie alebo emocionálnejšie.
Výzvy v Bolívii.
Čo pre teba znamená tetovanie? Máš nejáke pamätné?
Je to pre mňa neverbálna forma vyjadrovania sa. Tak, ako si vyberám istý typ dizajnu na mojom tričku, ako si niekto vyberá účes, tak si ja vyberám aj tetovanie. Všetky okrem jedného sú pamätné, sú z období môjho života, kedy som spravil nejaké zmeny, alebo niečo zažil, spomienky na dôležité momenty. To jedno nepamätné je moje prvé, ktoré som si dal bez rozmýšľania už 10 rokov dozadu… Všetky ostatné prišli v posledných 4 rokoch a tie už nie sú len také spontánne.
“Tetovanie používam ako taký boj proti stereotypu”.
Taktiež tetovanie používam ako taký boj proti stereotypu. Ľudia s tetovaním sú stále videní ako nejakí vyvrheli spoločnosti, ktorí sa o seba nevedia poriadne postarať. Ja ľuďom rád ukazujem, že opak je pravdou, že žijem krásny a plnohodnotný život, vo väčšine prípadoch oveľa empatickejší, ako ľudia, ktorí ma odsudzujú / škatuľkujú len kvôli tetovaniam.
Aké boli tvoje najväčšie výzvy na cestách?
Boli rôzne, niektoré emocionálne, iné fyzické alebo psychické. Nehľadiac na cestovanie takto po svojom ako všeobecnú výzvu, kde všetko je nové a neviem, aká situácia ma čaká. Ale boli to napríklad potápanie (neviem plávať a nemám rád hlbokú vodu), ayahuasca ceremónia, výstupy na rôzne hory a sopky, 6000 km na motorke cez Indiu a Himaláje, 5 týždňov práce s dospelou pumou v bolivíjskej džungli, ukradnutie pasu v Ekvádore, zabezpečenie si príjmu na tento život počas cestovania a veľa ďalších :). O všetkom, čo ma donútilo potlačiť svoje hranice, čo ma oslovilo a zmenilo píšem na svojom blogu www.posveteposvojom.com
Je niečo, čo ťa šokovalo a milo prekvapilo na cestách?
Milo ma prekvapili ľudia – nech je to akákoľvek krajina, všade sa našli dobrí ľudia, ktorí mi pomohli, pohostili a našiel som si dobrých priateľov. Šokoval ma asi smer, ktorým sa uberá celé ľudstvo – všade, kde som bol, vidím len jeden smer – konzumerizmom do záhuby. Či je to vyspelá krajina alebo krajina tretieho sveta, málo ľudí sa zamýšľa nad širším dopadom ich životov a to, že nám pomaly „dochádza“ planéta – prostriedky a miesto a musíme začať žiť trochu viac v súlade s ňou, nie na jej úkor.
“Som zástancom práva na zmenu názoru”.
Minulý rok si spomalil tempo. Prečo?
Už som to vysvetlil vyššie – každým ďalším krokom som zisťoval, aký život chcem žiť a ako to dosiahnuť. Vycestoval som s víziou cestovania bez návratu, no po 3 rokoch som prišiel na nové priority a spôsoby, ako chcem tento svet zlepšiť. A čisto cestovaním nemôžem spraviť toľko vecí, ktoré môžem, ak si to všetko vybalancujem. Takže viacej pracujem a investujem do budúcnosti, venujem sa propagácii vegánstva a trávim viac času s ľuďmi, na ktorých mi záleží. A popri tom cestujem ak dostanem chuť. Nie naopak.
Taktiež do toho prišla láska – ktorú som našiel aj na cestách, vo všetkých podobách a bolo to krásne, ale krátkodobé. Stretol som niekoho, s kým chcem tráviť viac času a dlhšie, ako týždeň či max. mesiac, takže som potlačil cestovanie nižšie na rebríčku hodnôt.
Ale som zástancom práva na zmenu názoru – ak o rok nájdem iné priority a životné hodnoty, tak si za tým pôjdem, či to bude cestovanie alebo nie.
Leave a Reply