Čerstvo vytlačené pomaranče, voňavý rooibos čaj, ešte teplé pečivo z pekárne, voda v konvici na retro stole. Aj oranžové a lilajkové poháre sú ako od babičky. Každé ráno som sa divila, kedy ten človek preboha vstáva, že ho ani nepočuť, a že stihne pripraviť raňajky, ktoré zasýtia do obeda.

Luís bol gay. Veselý, štedrý, až mi bolo občas fakt blbé, že mu za tú prenajatú izbu neplatíme viac.

Portugalsko

Jeho Porto.

 

A bol aj rozčarovaný z toho, ako veľmi sa jeho Porto zmenilo. Smutný z toho, že ľudia už nečítajú a preto sa zatvárajú kníhkupectvá, kde pred mnohými rokmi pracoval. Nie všetky. To jedno, kde si ľudia chodia kupovať viac suvenírov Harry Pottera ako kníh ešte funguje a podľa počtu návštevníkov, čo si robia selfie na červených schodoch, ešte dlho bude.

 

Portugalsko

Nájdené bez mapy.

 

Všetky rady Luísa a jeho podrobná mapa s popiskami boli zrazu úplne zbytočné. Porto ma zhypnotizovalo a viedlo vlastnými uličkami. Bez svetiel, inokedy s blikajúcimi lampami, tam, kde zatuchnuté podchody prekryjú pach vyprážanej ryby, čo sa valí spoza priesvitných záclon…

 

Portugalsko

Porto, čo sa mení.

 

Portugalsko

Porto pohľadnicové.

 

Chodím s foťákom na krku, monopod sa mi občas pripletie medzi kolená a každú chvíľu čakám, že režisér, ktorý musí byť niekde schovaný, zakričí “Kamera, klapka, ticho, akcia!”

 

Portugalsko

Kde je režisér?

 

Portugalsko

Nikomu sa nechce v Louise búrať.

 

Netušila som, že dedina môže zmiznúť zo sveta len preto, lebo sa dvaja v rodine, ktorí celú opustenú dedinu odkúpili, pohádali na život a čaká sa už len na smrť.

Portugalsko

Opustené São Gregório.

 

Alentejo. Takmer nepriechodná húšťavina, divoké koridory z paprade. Úzky chodník s popraskanou „kožou“. Pomenovali ho „turistický“, ale ešte ním nikto nekráčal. „Otestujte, tu je mapa,“ posmeľujú nás známi. Sme teda prví. Upotení, smädní. A sami. Kto by tu do tých nádherných kopcov aj chodil? Miestni vraj sadajú do auta aj vtedy keď si majú odskočiť do obchodu 200 metrov od domu.

 

Portugalsko

Ani oni ďaleko pešo nechodia.

 

Portugalsko

Osadenstvo Borby.

 

Portugalsko

Lebo v Borbe sa zastavil čas.

 

V Portugalsku mapy netreba. Skôr mi chýba prekladateľ. Toľko otázok. Kde má rodinu tá pani, čo vykukuje z polorozvaleného domu? Komu patrí cool skúter zaparkovaný pred práčovňou? Robia takú pompu z osláv v Lisabone každý rok? Prečo pijú všetci likér z čerešní, keď majú portské?

 

Portugalsko

Áno, toto je obývaný dom.

 

Portugalsko

Čí si?

 

Portugalsko

A likér z čerešní v ruke.

 

A fakt je Borba plná brazílskych kuriev, čo sem prišli zarábať na starčekoch, čo sa nudia na námestí? Takto mi to aspoň šepkal známy, čo nás vzal so ženou na večeru.

 

Portugalsko

Borba.

“A vieš prečo je tu toľko obchodov so slnečnými okuliarmi?,” pýta sa ma João.
Kývem hlavou zľava doprava že nie.
“Predsa pre nich. Všetky majú po štyridsiatke, niektoré aj viac. Hanbia sa ráno vyjsť na ulicu po robote s kruhami pod očami.”
“Uhm.”

V ten istý deň si všimnem v meste asi tri obchodíky s tmavými okuliarmi vo vitrínach.

Portugalsko

Svätý Anton oslavuje.

 

V hlavnom meste po zotmení tiež začína iný život. Nočný. So živou hudbou, živými rybami na grile a rôznymi živlami na rohoch uliciach bez svetiel.

 

Portugalsko

V Porte.

 

Portugalsko

Lisabonské vzťahy.

 

Portugalsko

Modro-biele azulejos.

 

Škoda, že fado koncerty sú tak melancholické. To by som si v tých baroch dlhšie posedela. Možno si len toho vína treba doliať.

 

Portugalsko

Príde, nepríde?

 

Babičky, čo opatrne otvárajú drevené brány, sa neusmievajú. Nevojdú dnu, kým nezistia, prečo stojím pred susedovým domom. Sú zvedavé, načo si niekto fotí okná, za ktorými sa skončilo niekomu detstvo.

 

Portugalsko

Už ich nechcú.

 

Portugalsko

A ty kam? Porto.

 

Všetko tu v Portugalsku prebieha na nejakej zvláštnej frekvencii. Mystickej, intímnej, spomalenej. Takej, na ktorú sa ľahko nenapojí. Hlavne vtedy, keď prichádzate do krajiny zo západu, kde sa dnes už napája na máločo.

 

Portugalsko

Supertubos pláž.

 

Portugalsko

Sa naladiť. Peniche.

 

Portugalsko

Pokoj Balealu.

 

Tu sa ignorujú eurookná, super bezpečné dvere a ukážková sterilita Európy. Nikto tu nerieši “nejesť po šiestej”, “len pohár červeného” a “žime s dobou.”

 

Portugalsko

Okno s O, stena so S. Lisabon.

 

Portugalsko

Sa čaká na ryby.

 

Portugalsko

A potom vám povedia, že Tavira je turistická.

 

Portugalsko

Hlavu hore.

 

Portugalsko

Ešte stále Tavira.

 

Portugalsko

Lebo v Lisabone vedia, čo je dobré.

 

“Hope you come again,” objíma nás Luís. Ja by som najradšej ostala. Na mesiac, na dva, na pol roka. To by som sa hádam na tie vlny naladila. A dala si každý deň aspoň kilo nestriekaných pomarančov z plantáže. A škrabala za ušami Poppy, čo sa priblíži vždy potichu zozadu.

 

Portugalsko

Raňajky, obed, večera.

 

Portugalsko

Poppy, ani som ťa nepočula.

 

Drzosť v tmavých očiach miestnych priťahuje. V duchu si vravím, že o Portugalsku nepoviem nikomu. Ako mne nikto o ňom nebásnil. Nech sem ľudia nejazdia. Nech nikto nepočuje o tom, aké je to tu nezamorené, šťavnaté a také svoje. Také, čo sa mnohí vo svete snažia vymodelovať a nejde im to. Portugalsku to vyšlo. Ale to som vám vlastne nemala povedať.

Baví ťa cestovanie a chceš sa poradiť s ostatnými cestovateľmi, alebo pomôcť tým, ktorí sa chystajú vyraziť do sveta? Pridaj sa do debaty v tomto diskusnom fóre na Facebooku.

O autorovi

Ivana Grešlíková žije v zahraničí vyše desať rokov. Od roku 2013 cestuje po svete s priateľom, 10kg batohom a chuťou objavovať seba a iné kultúry. Ak nepíše pre tento blog, tak sedí nad článkom pre NomadIsBeautiful.com, popíja pu-erh alebo si naťahuje svaly pri jóge.

Súvisiace príspevky

6 komentárov

  1. Denisa Ivančinová

    Nádhera! Nemyslím, že toto je miesto pre bežného turistu, ale pre cestovateľa – fajnšmekra. Smiem sa opýtať, fotili ste to analógom? Prajem všetko dobré a veľa podobných genius loci zážitkov ako je Porto.

    Odpovedať
    • Ivana Grešlíková

      Ďakujem, Deniska. Portugalsko je ozaj iné, drsné a pritom vie pritúliť 🙂
      Fotila som to s digitálom, starší Nikon 5100, post proces v Lightroome. Nech sa darí, na cestách aj doma!

      Odpovedať
  2. Mirka

    Nádherný článek a moc hezké fotky. Uplně mám teď chuť portugalsko navštívit. Mám ale problém s tím, že tam nikoho neznáme a neumíme portugalsky ani španělsky. Umí tam místí alespoň trochu anglicky? Na kolik peněz tak vyjde 14 dnů strávených v portugalsku, aby věděl kolik peněz si připravit. Případně, lze si tam sjednat brigádu a přividělat si tam na pobyt? Nebo je to spíše rozebrané a brigádu člověk moc člověk bez jazyka nezíská?

    Odpovedať
    • Ivana Grešlíková

      Ahoj Mirka, Portugalci su velmi pohodovi, a anglicky som sa tam dohovorila uplne lahko, omnoho jednoduchsie ako v Spanielsku, fakt.
      Co sa tyka financii, hmmm, vsetko zalezi, co vsetko tam chces stihnut a ako casto sa chcete presuvat. Vlaky, zvlast tie regionalne su lacnejsie, s krajsimi vyhladmi, ale aj o nieco pomalsie ako autobusy. Asi najidealnejsie by bolo prenajat si auto. Jedlo je tam v pohode, najes sa aj za 5-7 eur za vacsi obed, v mensich putikach aj za 4. Ubytko – skus cez Airbnb, tam je toho dost, vyskusali sme ich par a stalo to za to v Portugalsku. Ceny za noc sa pohybuju okolo 20-30 eur aj s ranajkami.
      S brigadami velmi neporadim, lebo nemam skusenost, sorry. Ale skus sa prihlasit do diskusneho fora, ktore som zalozila na FB a spytaj sa tam ludi. Nic nezarucujem, ale su tam aj skuseni cestovatelia, mozno niekto poradi 🙂
      Najdes to tu: https://www.facebook.com/groups/1688188281445857/

      Dik za precitanie a komentar a ozvi sa, ak by si nieco este s niecim konkretnym potrebovala poradit.

      Ivka

      Odpovedať

Nechaj odkaz

Vaš email nebude verejný

Send this to a friend